Školský časopis

Juniorskí majstri sveta v krasokorčuľovaní pre rok 2016 Martin Bidař a Anička Dušková zo susedných Čiech s pokorou a plným nasadením deň, čo deň trénujú ,aby boli čo najlepší. Ako to zvláda člen tímu Martin Bidař ? S pokorou  a nadšením...
 
Vieme o tebe ,že si úspešný krasokorčuliar. Kde a kedy sa tvoja kariéra športovca začala ,či ako si sa dostal ku krasokorčuľovaniu?
V Českých Budejoviciach ,kde som sa  aj narodil a ku korčuľovaniu  ma dostala mama ,kedysi  tiež  korčuľovala  a korčuľoval  aj môj brat a sestra .Od malička som chcel korčuľovať ako brat .A prvý krát  som stál na ľade  ,keď  som mal 4 roky.

Takže si začínal ako sólo korčuliar. Ako si sa teda dostal k párovému korčuľovaniu?
Áno ako sólista. A k párovému korčuľovaniu  som sa dostal vďaka  našej  trénerke, ktorá už  trénovala aj  môjho brata a našla mi partnerku a jednoducho povedala , že spolu budeme jazdiť. Mali sme 11 rokov  a korčuľujeme  spolu doteraz.

Odvtedy  prešlo  veľa času a určite máte za sebou veľa úspechov .Ktorý je pre vás, ako pár, ten najcennejší?
Myslím, že pre nás je najcennejší  titul juniorských majstrov sveta z roku 2016, ale tiež  7. miesto na majstrovstvách  Európy  v Ostrave  v roku 2017. A tiež 2. miesto na olympiáde mládeže v Lillehameri je pre nás veľmi cenné , tiež v roku  2016. Každý úspech má svoju špeciálnu cenu.

To určite áno. Určite máš okolo seba ľudí ,ktorí ťa posúvajú vpred ...od koho cítiš najväčšiu podporu ?
Asi od rodičov a od brata. Držia ma psychicky a len vďaka nim stále korčuľujem a milujem ten šport.

Je krásne cítiť podporu od najbližších. A ako to vnímajú tvoji kamaráti?
Najviac  kamarátov mám vďaka korčuľovaniu a je fajn, že s nimi môžem trénovať  každý  deň. Tiež vďaka  nim ma ten šport baví nielen na pretekoch, ale občas aj na tréningu.

Je vidieť ,že kraso naozaj miluješ. Určite tráviš veľa času na ľade a všeobecne na tréningoch s partnerkou. Ako to teda dokážeš skĺbiť so školou, rodinou a ako si dokážeš najlepšie oddýchnuť?
My máme to šťastie , že môžeme trénovať  väčšinou poobede , takže do školy môžeme chodiť doobeda. Je to celkom náročné, ale už sme  si s partnerkou zvykli. A najviac si vždy  oddýchnem  cez  víkend s rodinou. Proste v sobotu nič nerobím.
Tak to má byť. A na záver ,čomu sa chceš v živote venovať a aké sú tvoje životné priority ?
Tak v živote by som sa asi chcel venovať  športu ,samozrejme. Mám ho rád a rád by som skúsil byť trénerom . A chcel by som  byť  fyzioterapeut, ak zvládnem školu. ( :D )

Tak určite vám budeme držať palce aj naďalej,prajeme veľa úspechov a splnených snov.
Ďakujem za rozhovor.
Aj ja ďakujem  a prajem  to isté  všetkým  fanúšikom.

                                                                                                                  Romana Weindlingová