Školský časopis

                                                  

   Naša škola, športové gymnázium, je ako jedno veľké mravenisko. Dennodenne doň vojde a z neho odíde mnoho žiakov a učiteľov.

   Niektorí žiaci ju prirovnávajú väzeniu. Ja som jej dala meno Gymka.

   Gymka je pomerne stará, veľmi bledá, utrápená žena v rokoch. Vedľa nej býva jej susedka Halka a sused Intrák. Gymka bola kedysi veselšia, plná elánu, radosti a chuti do života, pretože ju navštevovalo veľa múdrych, teraz už aj slávnych športovcov. Správali sa ku nej veľmi milo. Čo sa týkalo hodnotenia a vedomostí, Gymka mala veľmi dobré výsledky. Bola veľmi šťastná, pretože ju mali radi a radi ju navštevovali.

   Dnes je veľmi smutná, utrápená a bez známok života. Nuž doba sa zmenila a žiaci tiež. Gymka by veľmi rada vyhovela všetkým žiakom a dávala im svoje vedomosti, lenže žiaci odmietajú. Nestarajú  sa o ňu, nadávajú na ňu, nenávidia ju. Veľmi trpí a s úsmevom spomína na staré časy svojho vzniku. Rada by oslávila svoje 15. výročie a rada by sa tešila na ďalšie roky svojej existencie, ale, bohužiaľ, nemá podporu. Aj keď je to žena v rokoch, stále sa snaží udržiavať si kondičku. Veľmi sa jej nedarí, pretože starne, tak ako aj my ostatní. Gymka by uvítala aj nejaký lifting či životnú zmenu. No bojí sa, že sa už ľuďom nebude páčiť.

   Povedala si, že pôjde s dobou, a pustila sa do toho. Momentálne si užíva rekonštrukciu a teší sa z nového výsledku.

   Tak jej teda prajeme ešte veľa krásnych rokov života.

 

                                                                                                                         (Gabriela Tabáková 4.B)

                                                                                                                                            

 

15. VÝROČIE ŠPORTOVÉHO GYMNÁZIA
 
 
Už 15 rokov funguje ako ručičkové hodiny,
v jednej budove schované 2 veľké rodiny.
Z okna vypadá ako úplne obyčajná budova,
keď ju vidím, chcem byť v nej zas a znova.
 
Neviem si predstaviť, že by som odišla preč,
ak by sa tak stalo, stratila by som reč.
Vnímam ju ako najlepšiu kamarátku moju,
nikdy by som ju nevymenila za inú strednú školu.
 
Je ako mravenisko plné usilovných mravcov,
je vidno, že z nás vychovávajú cieľavedomých športovcov.
Skrýva sa v nej neviditeľná bublina priaťeľstva a lásky,
preto verím, že na nej nebude vidno vrásky.
 
Aj keď si myslím, že 15 rokov je už dosť veľa,
je pravda, že naša škola je na to dosť zrelá.
Rodina učiteľov riadi tento náš žiacky svet,
preto škola, rok čo rok, rastie ako krásny svet.
 
Vďaka Bohu, že vzdelanie je tu stále pre nás,
tak vážme si tých krásnych stredoškolských čias.
Potleskom poďakujme za to, že tu vždy pre nás táto škola bola,
a o rok sa stretneme zasa všetci spolu u jedného stola.

                                       (Monika Bytčanková, IV.B)