Školský časopis

Každá lavica niečo skrýva

 

     ,,Cŕŕŕŕn," ozval sa budík. ,,Vstávaj," kričí mama z kuchyne, ,,prídeš neskoro!" Takže mi nič iné neostávalo len vstať, rýchlo sa obliecť a skúsiť prísť načas. ,, Kde mám tie kľúče? A desiata? … No nič, budem hladná.

     Uf, konečne som tu, akurát zvoní tak si aspoň odpíšem úlohu. " ,, Och nie! " vykríkla Katka. ,, My dnes píšeme zo slovenčiny! " zbledla som, zalial ma pot, začala som sa triasť. Len teraz skončil prvý polrok, ledva som prešla z tohto predmetu a to mám na začiatku druhého polroku začať s päťkou? Tak to teda nie, musím niečo vymyslieť. Akurát sme mali matematiku, rozposlala som po triede lístočk,y na ktorých bolo napísané: ,, Cez prestávku príď na WC. " Zazvonilo a ja som začala vysvetľovať svoj plán. Ísť na vrátnicu, omráčiť vrátničku, vypnúť zvonenie, odlákať učiteľku, zamknúť ju v kabinete. ,, O päť minút zvoní! " vykríkol bifľoš Peter. Všetci spozorneli a plán sa mohol začať. Nenápadne sme vychádzali z WC a každý zaujal svoje miesto. No v tom to prišlo. Slovenčinárka šla oproti nám a kričala: ,, Zalezte do triedy! O chvíľu zvoní a musím vám niečo oznámiť." Očervenela som a onemela. Všetko nám pokazila! Mal to byť plán, ako sa vyhnúť písomke. Nahnevaná a plná strachu som vošla do triedy, sadla som si, otvorila zošit a nos som zapichla do učiva. ,, Deti, mrzí ma to, ale musím odísť k lekárovi. Tú písomku si napíšeme až po prázdninách, " ozvalo sa. V tej chvíli som vyskočila zo stoličky a na celú triedu som zakričala: ,, Jupííí!" V tom momente mi bolo úplne jedno, čo si o mne spolužiaci pomyslia.

     Ani si neviete predstaviť, ako mi odľahlo. Konečne som si mohla ľahnúť na moju lavicu a dospať to nedospané ráno.

 

                                                  Nikola Tvrdá VIII.OA