Školský časopis

Slávnostný prejav

Vážený pán zástupca, vážený pedagogický zbor, milí rodičia a milí hostia.

Je mi veľkou cťou, vás tu všetkých privítať v dnešný slávnostný večer na našej stužkovej slávnosti. Prišiel ten čas, keď sa už začneme pomaly lúčiť s naším stredoškolským životom, tu na našom športovom gymnáziu.

 

Časť z nás sa stala súčasťou tejto našej školy už pred 8mimi rokmi, ostatní sme sa pridali po štyroch rokoch. Každý z nás si pamätá na deň, keď sme po prvýkrát prekročili prah našej školy. Noví učitelia, spolužiaci a ľudia, ktorých sme predtým nikdy nevideli, sa stali každodennou súčasťou nášho života. Prvé hodiny nám prišli ľahké a začali sme sa spoznávať so spolužiakmi a učiteľmi. Keď prišli prvé skúšania, písomky a známky, ukázali naše nie veľmi bohaté vedomosti. Takisto sme zistili, čo si môžeme k danému učiteľovi dovoliť.

Ako plynul čas, stali sme sa veľmi dobrým kolektívom, pretože nás všetkých spájala jedna podstatná vec a tou je šport. Vyučovanie bola čoraz väčšia zábava. Prechádzali a bojovali sme s učiteľmi a známkami a dnes tu stojíme pred Vami ako maturanti. Nie vždy sa to dalo všetko zvládnuť a niekedy sa to odrazilo aj na našich známkach a dochádzke. Každý z nás sa snažil nájsť zlatú strednú cestu medzi svojimi tréningami a každodenným učením. Ale škola nebola vždy len o učení. Sú tu i iné spomienky, na ktoré nezabudneme. Ako by sa dalo zabudnúť na hodiny plné kriku a hádania sa, len aby sme presadili svoje, aby sme zrušili písomku, či len odhovorili učiteľov od skúšania.

Dnešný večer stužkovej slávnosti je pre nás veľmi dôležitý a významný. Nastane chvíľa, keď na pódiu vystúpi naša triedna pani učiteľka a začne nám pripínať zelené stužky, ktoré vždy symbolizovali nádej. Je to nádej, ktorá nám pomôže úspešne splniť maturitné skúšky, a tak nás zaradí do sveta Vás dospelých. Touto cestou nás starostlivo pripravovali naši učitelia, samozrejme s dobrým úmyslom, aj keď vedeli, že táto cesta stále nie je na konci. Každý deň sme ich stresovali a snažili sa všetkými cestami vyhnúť skúšaniam a písomkám, ktoré nás 4 roky strašili, ale verím, že na konci budeme na toto všetko spomínať s úsmevom. Všetci, ktorí nevzdali štúdium a nepodľahli boju s vedomosťami, zvíťazili a teraz tu stoja pred Vami.

 

 

V prvom rade by som sa chcel poďakovať našej pani triednej učiteľke, ktorá pri nás stála, či sa darilo či nie a vedeli sme, že u nej vždy môžeme vyhľadať pomoc.

Taktiež by som sa chcel poďakovať Vám, milí učitelia, za vašu trpezlivosť. Viem, nebolo to ľahké, ale som rád, že ste to s nami vydržali a doviedli nás až sem. Ďakujem za rôzne myšlienky, čo ste nám vtĺkali do hlavy, dnes už viem, akú veľkú cenu mali.

Musím poďakovať aj Vám milí rodičia. Ďakujeme vám za detstvo, za vašu starostlivosť a lásku. Nie vždy sme poslušní, nie vždy prinášame len radosť, ale sme vaše deti a ľúbime vás. Možno máte slzy v očiach a vravíte, že už sme vyrástli. Sme ešte mláďatá, čo sa snažia poznať svet veľkých, no ešte vás veľmi potrebujeme. Nasledujúce obdobie bude pre nás ťažké, ale verím, že nás budete podporovať ako doteraz...

 

Ďakujem za pozornosť a prajem príjemnú zábavu.