Školský časopis

SME GRAFIŤÁCI

                No čo? Sme grafiťáci. Limity si určujeme sami. Nezastaví nás nikto a nič, teda pokiaľ nepočítame mestskú a štátnu políciu, keď niečo nevyjde tak, ako by sme chceli. Väčšina ľudí nás vôbec nechápe a nechce pochopiť. Mysli si, že naším cieľom a podstatou je ,,zničiť“ steny, vlaky, paneláky či mestské alebo opustené budovy, ale ono to tak vôbec nie je. Podstata grafity nie je ,,ničiť“, ale naopak. My chceme skrášľovať naše mestá, aj keď to nie je na povolených miestach. Chceme šíriť naše mená, naše maľby, naše diela medzi ľuďmi. Vieme, nie každý má na to, aby robil kvalitné grafity tak, aby sa to dalo nazvať ,,skrášlenie mesta“.

Akí sme? Mladí, kreatívni, plní nápadov a ideálov. Sofistikovaní ľudia. Lenže toto väčšina nevie a nechce vidieť. V spoločnosti prevažujú na nás negatívne názory. Chceli by, aby sme prestali, a preto nám to prísne zakazujú. My to chápeme, ale čo si oni neuvedomujú,  je to, že toto je presne cesta, ako nás v tomto smere podporiť. Ak chcú, aby sme prestali ,,ničiť“, musia nás najprv pochopiť a dať nám presne to, čo potrebujeme. Legálne steny. Pre nás síce stále bude lákavejšie maľovať na šedé panely, steny a ,,smutné“ vlaky, ale keď si dáme ruku na srdce, legálne steny majú predsa len svoje čaro. Nikomu sa stále nechce dávať pozor, či ho niekto nesleduje, či nejdú policajti, alebo či bude dosť času dokončiť naše dielo. Na legálnej stene sa naše pravé schopnosti dokážu presadiť na 110%. Zobrať dózy, štetce, nápady, farby, vášeň a ide sa. Pred každým dielom si dáme náš cieľ a potom sa už ide rovno na vec. Spraviť si pekné pozadie, náčrt. Toto je pre každého nuda, pravá zábava začína potom. Keď vyplňujeme naše tučné písmená farbou, je to ako prebúdzať dlho spiaceho démona grafity. Vôňa farby a pohľad na náš progres je neopísateľný. A keď na konci vidíme výsledok, krása! Neopísateľný pocit. Takže nie, nie sme vandali, skôr ,,farebný teroristi“. Neubližujeme našim mestám, my sa ich snažíme liečiť. Niekedy sa hádam dočkáme spoločného uznania a pochopenia.

                Nepozerajte sa na nás ako na kriminálnikov, sme rovnakí ako aj vy. Žijeme presne tak ako aj vy, milujeme presne tak, ako milujete aj vy, sme ľudia presne tak isto ako ste ľudia aj vy, len s jednou výnimkou, vy nie ste grafiťáci.

                                                                                                                                  Tomáš Pacera II.B