Aktivity 2017/2018
- 24.08.2018 21:37
- Prehľad podujatí s výchovnou poradkyňou
- viac
Splavujeme Váh
- 04.07.2018 09:30
- Leto začína
- viac
Kurz na ochranu života a zdravia
- 04.07.2018 09:15
- Terchová - Párnica
- viac
Oslavujeme jubileum
- 25.06.2018 12:39
- 10. ročník Parádneho dňa
- viac
Opäť koniec !
- 28.06.2018 10:39
- Rozlúčka so štvrtákmi
- viac
Čitateľský maratón
- 29.03.2017 10:35
- Juraj Šebesta: Keď sa pes smeje
S knižkami sa stretávame od útleho detstva a aj dnes, v dobe nových a rýchlych informačných technológií mnohí z nás uprednostnia trávenie voľných chvíľ práve pri klasike.
Kniha je stále veľmi praktickou pomôckou pri vzdelávaní i zábave, môžeme v nej listovať a vnímať tak zvuk papiera pri obracaní stránok. Knihu vložíme do ruksaku či kabelky a môžeme si tak prečítať svojich pár riadkov presne vtedy, keď máme chuť a čas s istotou, že nás nezradí žiadny zdroj energie.
Marec je mesiac knihy už od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu, bol šíriteľom slovenskej a českej knihy. Narodil sa a aj zomrel v marci. Cieľ bol jednoduchý – podpora trvalého záujmu o knihy.
Aj kniha prechádza nevyhnutným vývojom od rukopisnej, cez tlačenú speje k svojej elektronickej podobe. Nie je podstatná jej podoba, ale význam, ktorý mala v histórii a má aj v súčasnosti pre spoločnosť aj jednotlivca.
Aj známy pedagóg J.A. Komenský povedal: "Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom."
Juraj Šebesta: Keď sa pes smeje
„Ahoj, nešla by si so mnou von s naším psom?“ Srdce mi vyskakuje z hrdla. Pozrie na mňa a rozosmeje sa, ale prikývne. „O piatej pri guli. Pri fontáne na Hodžovom.“ Znovu prikývne, a tak radšej roztrasený odtiahnem, aby som nič nepokazil. S imbecilnou výhovorkou, že si ešte musím pozrieť dejepis, mám málo známok.
Zvyšok dňa prežijem v mrákotách. Občas sa mi srdce rozbúcha na infarkt. Na obede na Paulu posledný osemdesiaty raz významne pozriem. Doma dám stodvadsať brušákov a tridsať zhybov, na hrazde takmer umriem. Na poslednú chvíľu pučím bicepsy, chcem si vylepšiť postavu. Musím vypadnúť, kým nepríde mama, hneď niečo zavetrí. Hneď sa začne vypytovať.
Po sprške rozjímam na posteli a zrazu som v časovej tiesni. Panika, neviem, čo si mám obliecť. Nahodím kraťasy, tričenko Adidas, nastriekam si na brucho sprej. Neprehnal som to? Takmer som zabudol psa, Žofia radostne pobehuje po byte a vyskakuje na mňa, už ako si obúvam tenisky. Wilsony by mohli stačiť. Iste, iste. Trochu sa bojím, ale pohľad do zrkadla ma upokojuje. Paula je z dosť bohatej rodiny. V Karlovke majú baráčisko s krytým bazénom. Ale nemachruje s tým. Zatiaľ. Teraz sa mi zdá akože skromná, ty kokos.
Od zúfalstva sa mi za päť minút podarí nájsť košík. Uvedomil som si, že bez neho ma nepustia do električky. Celé to bol bláznivý nápad s tým psom.
Míňam hnusné zastávky na Trnavskom, špinavé sklené tabule polepené plagátmi. Do podchodu by som nevošiel ani za prachy, chodia tam šťať bezdomovci. Možno každý, kto sem zíde, sa jednoducho vyští pri stene. Je to jeden veľký verejný záchod.
Paula vyzerá úžasne, som z nej perplex1. Má na sebe čierne tričko s hlbokým véčkom a tmovozelené plátené kraťasy, ktoré ladia s jej opálenými lýtkami. Lýtka sú trochu chudé, ale opálené sa zdajú také oblejšie. Zaujímavé, predtým som to obdivoval, ale keď teraz kráčame vedľa seba a vyzerá to, akože niečo možno aj ... Musia všetci tí samci vidieť jej bradavky? Poviem jej to? Nosí od zajtra podprsenku?
Samozrejme, do Prezidentskej psi nesmú. Zamierime na Námestie slobody. V jednom kuse kecáme, tuším o spolužiakoch a profákoch, podarí sa mi ju rozosmiať. Zrazu ma chytí za ruku. Chodím omámený okolo fontány a ona v jednom kuse čosi o otcovi, ako stále nie je doma, je mi to povedomé. Aspoň nemusím rozprávať ja. Aj tak ju nevnímam, lebo ma drží za ruku, ty kokos, tuším ma tu vodí ako nejakého škôlkara. Už sme prišli všetky chodníky minimálne tri razy. Krúžime okolo fontány a ja neviem vybrať smer! Nedokážem sa sústrediť.
(...)
Rodičia sú doma, ale nič si na mne nevšimnú, hoci by aj mohli. Trhajú si ovládač z ruky. Otec nakoniec mame ustúpi, ale aspoň nasrato vykrikuje z postele, aby tie kraviny stíšila. Zámenu manželiek, pochopiteľne. Mamina znovu nechápe, ako sa mohla zaňho vydať. Otec, urazený fanúšik FC Porto aj FC Liverpool v základnej skupine (prepínal to na Real Madrid – Werder Brémy), že to sa len vydarili jej intrigy. Máti je psychologička, ona to študuje. A trpezlivo, tak psychologicky, nám vysvetľuje, že sme ignoranti, čo nechápu nové formy. PRETOŹE TO JE SKUTOČNOSŤ, A NIE VÝMYSEL. PRETOŽE TO HOVORIA SKUTOČNÍ ĽUDIA, KTORÍ NEPREDSTIERAJÚ NAUČENÉ EMÓCIE AKO HERCI. No neviem, keď sa títo akože ozajstní ľudkovia snažia, je to ešte horšie než s afektovanými hercami. Čo je na tom nové, prosím ťa?! Vrieska Šuflajz. Rimania súložili rovno na javisku! Napodobňovali slávne bitky a pri tom sa v arénach zabíjali v priamom prenose!
Zavriem sa do izby, v hlave sa mi mihajú obrazy sa Paulou. Jasné, že som do nej. Celý sa chvejem, keď na ňu myslím. Ako to zajtra porozprávam Kubovi? Teraz sa mi to zdá také ... . Také akože súkromné.
1pôvodne z lat. perplexus – slang, pozitívne udivený, užasnutý
ČITATEĽSKÝ MARATÓN (17. marca 2017)
Súťažné otázky k ukážke z knihy Juraja Šebestu Keď sa pes smeje
1. Predstav hrdinu ukážky. (Kto to je, v akom je asi veku, v akom prostredí vyrastá?)
2. Čo práve prežíva hrdina ukážky? (3vety)
3. Čo vplýva na každodenný život hrdinovej rodiny? Čo sú reality show a aký je tvoj názor na ne?
4. Nájdi v texte príklady na slangové a vulgárne slová. Akú majú podľa teba funkciu?
5. Vysvetli dôvod zmeny typografie (písma) v závere ukážky.
6. Napíš, či by si prečítal/neprečítal celý román a prečo.
Postup:
Úryvok z románu nájdeš na internetovej stránke našej školy v časti Školský časopis alebo na nástenke v prízemí školy. Kto správne odpovie na zadané otázky, môže vyhrať jednu z cien.
Odpovede na zverejnené otázky odovzdajte svojim učiteľom slovenčiny do konca marca 2017.
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články