SPRÁVA Z IZOLÁCIE
Utorok 14.11.2020
10:00
Dnes je tretí deň karantény. Našťastie sme si ešte nezačali liezť na nervy. Mirka sa momentálne snaží spraviť rybaciu nátierku na raňajky a Danko išiel nasekať drevo, aby sme si mohli zakúriť v krbe. Bez ohňa by sme tu asi zamrzli, keďže už teraz máme všetci plné nosy a boľavé hrdlá z noci, kedy pre istotu nekúrime, aby sme sa v malej chatke nezadusili. Danko začal stresovať, že už máme koronu, ale ja s Mirkou ho ubezpečujeme, že je to len z prechladnutia.
„Otvor tie okná už konečne, veď sa tu všetci zadusíme!“ skríkla som práve na Danka, lebo je všade kopec dymu.
Mirka stihla dorobiť nátierku a Ideme sa najesť, aby sme sa mohli premiestniť dole do dediny, aby sme zachytili nejaký signál a mali aspoň trocha pojem o tom, čo sa deje v škole.
15:00
Obed. Ach, zase obed. Nič nové, už tretí deň máme na obed kačku s červenou kapustou, ktorú nám nabalila babka v deň, keď sme sa dozvedeli, že sme boli s pozitívnym a musíme ísť rýchlo do karantény. Prisahám, že po konci tejto izolácie sa už kačky viac nedotknem!
„Čo ideme robiť?“ pýta sa Mirka, aj keď nám je všetkým jasné, že je čas na UJA. V skutočnosti to má iný názov, ale nechcem znieť vulgárne. Je to kartová hra, ktorú sme naučili Mirku hrať. Princíp je v tom, že ten, kto prehrá, sa musí postaviť na stôl a verejne prehlásiť, že je UJO. Samozrejme, že nás tá hra už postupne prestáva baviť, a tak sme si začali dávať menšie stávky.
„Ten, kto bude trikrát za sebou UJO, bude musieť 24 hodín robiť všetko, čo mu ostatní povedia,“ navrhol Danko a my sme s radosťou prijali stávku. Súboj bol veľmi napínavý, ale nakoniec Danko prehral. Nuž, smola.
20:00
Po tom, čo sme ho poslali zavrieť bránu, umyť riad, nasekať drevo a zatvoriť okno, ktoré bolo od nás asi 10cm, si myslím, že už začína aj ľutovať, že vymyslel takúto stávku.
23:00
Ucítili sme dym.
„Niečo horí!“ povedala som na ostatným po tom, čo sa začala chatka plniť dymom. Vyvetrali sme všetko, prezreli chatu, no dym sa držal stále vo vnútri. Danko prišiel na teóriu, že nás niekto podpálil. Ale bolo to vonku. Dom o niekoľko metrov nižšie dymil. Uchvátene sme pozerali, čo sa bude diať, až kým neprišli hasiči. Po chvíli sme sa zobrali naspäť dovnútra a rozhodli sa ísť spať. Konečne adrenalín!
Tereza Zelinová IV.B