Michal Dominik

- - AMERIKA
    
    2 kontinenty – Severná a Južná Amerika, rozloha 42 mil. km² 1. podľa prírodných podmienok:
    
    Severná (USA, Kanada, Grónsko – administratívne patrí Dánsku)
    
    Stredná (Mexiko, stredoamerické štáty, štáty Karibskej oblasti)
    
    Južná (Brazília, guyanská oblasť, andské a laplatské štáty)     2. podľa kultúrneho, politického a hospodárskeho vývoja:
    
    Anglosaská - angličtina
    
    Latinská – španielčina, portugalčina
    
    POLOHA
    
    leží na všetkých pologuliach
    
    Severnú a Južnú Ameriku spája Panamská šija (široká 58 km)
    
    ČLENITOSŤ POBREŽIA
    
    S – Severný ľadový oceán: Beaufortovo more, arktické ostrovy Kanady, polostrov Boothia, Baffinov ostrov, Hudsonov záliv, polostrov Labrador, Grónsko (najväčší ostrov sveta – 2 175 600 km²)
    
    V – Atlantický oceán: ostrov Newfoundland, Záliv sv. Vavrinca, polostrov Nové Škótsko, Florida, Mexický záliv, Veľké a Malé Antily, polostrov Yucatán, Karibské more, Falklandy
    
    J – Magalhaesov prieliv, Ohňová zem (najväčší ostrov Južnej Ameriky – 71 500 km²), Drakeov prieliv
    
    Z – Tichý oceán: Galapágy, Kalifornský polostrov a záliv, Aljašský polostrov a záliv, Aleuty, Beringovo more a prieliv, Čukotské more
    
    POVRCH
    
    najstaršiu časť tvorí Kanadský, Brazílsko-Guyanský a Patagónsky štít
    
    najvyššie vrchy:          Mt. Mac Kinley (6194 m), Aconcagua (6959 m)
    
    najnižšie miesto:         preliačina Death Valley (Údolie smrti) (-86 m)
    
    pohoria, panvy, plošiny
    
    -Kordillery (S-J) – najdlhšie pohorie sveta (15 000 km), hlavné pásma: Pobrežné vrchy, Skalnaté hory, Kaskádové vrchy, Sierra Nevada, Sierra Madre
    
    – medzi pohoriami rozsiahle náhorné plošiny - Veľká panva, Mexická plošina, Coloradská plošina (najväčšia dolina sveta Grand Canyon)
    
    -Laurentínska plošina (najstaršie pohorie pevniny)
    
    -Apalačské vrchy
    
    -Andy
    
    -Guyanská, Brazílska vysočina, plošina Mato Grosso
    
    -Patagónska tabuľa
    
    -sopky: Cotopaxi (5897 m, Ekvádor), Citlaltépetl (5699 m, Mexiko), Popocatépetl (5452 m, Mexiko)
    
    nížiny
    
    -Atlantická, Mississippská, Arktická
    
    -medzi pohoriami rozsiahle nížiny Centrálne roviny, Veľké prérie, Veľké planiny
    
    -Amazonská (najväčšia nížina sveta, 5 000 000 km², Brazília), Orinocká, Laplatská
    
    PODNEBIE
    
    arktické (arktické ostrovy, Grónsko, Aljaška)
    
    mierne (stredná časť SA, Patagónia, Ohňová zem)
    
    tropické a subtropické (J USA, Stredná Amerika+ostrovy, Južná Amerika)
    
    vysokohorské (Kordillery,Andy)
    
    teplota: Údolie smrti (56,7 ^oC, jedno z najhorúcejších miest na Zemi), Fort Good Hope v Kanade (-78,2 ^oC)
    
    blizzard – snehové búrky, ktoré postihujú stred pevniny (prúdenie vzduchu v smere S-J je bezbariérové)
    
    tornáda, hurikány – horúci tropický vzduch sa mieša s chladným arktickým (JV pobrežie, stredoamerické ostrovy)
    
    západné pobrežie (Peruánsky, Kalifornský studený morský prúd) – vznik púšte Atacama, sucho na Kalifornskom polostrove
    
    východné pobrežie (Labradorský studený morský prúd) – chladnejšie a dlhšie zimy na pobreží ako miesta ležiace v rovnakých (aj väčších) geografických šírkach na západnom pobreží Európy
    
    VODSTVO
    
    Severný ľadový oceán (Mackenzie-Athabaska, Nelson-Saskatchewan)
    
    Tichý oceán (Yukon, Snake, Colorado, krátke andské rieky)
    
    Atlantický oceán (rieka Sv. Vavrinca, Mississippi-Missouri – najdlhšia rieka SA, Orinoco-Caroni, Amazon – najdhšia a najmohutnejšia rieka sveta, splavná aj pre námorné lode, najväčie povodie (7 050 000 km²), najväčší prietok (110 000 m³.s^-1), najväčšia delta (100 000 km²) + najväčší riečny ostrov Marajó (48 000 km²), Sao Francisco, Uruguay, Paraná)
    
    Veľké kanadské jazerá (najväčšie Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské, Ontário) – najväčšia sladkovodná plocha na svete (245 000 km²)
    
    Winnipegské, Veľké jazero otrokov, Veľké medvedie jazero
    
    Veľké soľné jazero
    
    Maracaibo – 1. miesto v JA, slané, Titicaca – najväčšie sladkovodné JA, najvyššie položené splavné jazero sveta Angelov vodopád (najvyšší, 979 m, Venezuela), Niagarské (najmohutnejšie, Erijské-Ontário), Iguacu (najväčší vodopádový systém – 275 kaskád, 72 m)
    
    TYPY KRAJÍN
    
    vysokohorský
    
    polárny (arktické ostrovy, Grónsko, SZ Aljašky)
    
    tundry, lesotundry (od Mackenzie po Labrador, Ohňová zem)
    
    tajgy (Aljašský záliv, od Athabasky po Nové Škótsko)
    
    zmiešané lesy (Veľké kanadské jazerá)
    
    stepi, lesostepi (stred SA - prérie, J JA – pampy, Mexický záliv)
    
    púšte, polopúšte (Mohavská, Gilská, Atacama)
    
    savany (Mexiko, Kuba, JA)
    
    dažďové pralesy (Amazónia)
    
    KANADA
    
    -rozloha: 9 984 670 km² (2. miesto vo svete)
    
    -kráľovstvo, člen Commonwealthu, federácia (10 provincií + 3 teritóriá)
    
    OBYVATEĽSTVO
    
    -nerovnomerné, 37 mil. obyv. (3/4 v Ontariu a Quebecu)
    
    -angličtina, francúzština
    
    -národnostná štruktúra:
    
    -70% belosi - Anglokanaďania (Angličania, Škóti, Íri)
    
    Frankokanaďania (väčšina v Quebecu – separatistické tendencie za odtrhnutie)
    
    -20% Aziati
    
    -4% Afričania
    
    -5% pôvodné obyvateľstvo (Indiáni, Inuiti)
    
    -náboženská štruktúra:
    
    -50% rímskokatolíci, viac ako 30 % protestanti
    
    SÍDLA
    
    -Ottawa (1 mil, 4. miesto), najväčšie Toronto (2,8 mil.), Montreal (1,8), Calgary (1,3), Winnipeg, Vancouver
    
    HOSPODÁRSTVO
    
    -priemyselno-poľnohospodársky štát (patrí k najvyspelejším na svete)
    
    -poľnohospodárstvo:
    
    -rastlinná výroba – „svetová obilnica“ (pšenica, kukurica, jačmeň, ovos), olejniny, ovocie, zelenina, zemiaky, cukrová repa
    
    -živočíšna výroba – hovädzí dobytok, ošípané, kožušinová zver, rybolov
    
    -priemysel:
    
    a. ťažobný (železná ruda, ropa a zemný plyn, urán, nikel, zinok, molybdén, platina)
    
    b. hutnícky
    
    c. strojársky (Montreal, Toronto - automobily, lietadlá, lode)
    
    d. elektrotechnický
    
    e. drevospracujúci – drevo (3. miesto vo svete) + papier a celulóza (1. miesto vo svete)
    
    f. chemický (Edmonton, Vancouver)
    
    g. potravinársky (mäso, mlieko, ryby, múka)
    
    SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ
    
    -rozloha 9 525 067 km² (4. miesto vo svete)
    
    -prezidentská republika, najvyšší zákonodárny orgán-Kongres (2 komory - Snemovňa reprezentantov+Senát)
    
    -federácia (50 štátov+federálne územie hlavného mesta), najväčšie Aljaška a Texas, najľudnatejší-Kalifornia
    
    OBYVATEĽSTVO
    
    -350 mil. (3. miesto)
    
    -nerovnomerné (max. atlantické a pacifické pobrežie, jazerná oblasť, min. horské západné štáty)
    
    -urbanizácia 75% (Kalifornia – 90%)
    
    -národnostná štruktúra:
    
    -60% belosi (potomkovia Európanov – hlavne Angličania, Íri)
    
    -19% Hispánci (imigranti a ich potomkovia z Latinskej Ameriky – hlavne Mexikánci), hlavná koncentrácia: od Kalifornie po Texas, veľké mestá na atlantickom pobreží – obývajú rozsiahle chudobné štvrte a spôsobujú vážne sociálne problémy, počet narastá
    
    -12% černosi (potomkovia otrokov z Afriky), hlavná koncentrácia: štáty býv. plantážnického Juhu (=býv. otrokárske štáty), veľké mestá na severe (migrácia za prácou) – obývajú rozsiahle černošské štvrte, vyššia nezamestnanosť, zločinnosť, negramotnosť, rovnoprávni (ich postavenie je ovplyvňované rasistickými prežitkami)
    
    -3% Aziati – hlavná koncentrácia: Kalifornia, vytvárajú národnostne homogénne štvrte, udržiavajú pôvodné zvyky a kultúru
    
    -1% pôvodné obyvateľstvo – Indiáni, hlavná koncentrácia: Z USA, Oklahoma, výrazný prírastok (od 60. rokov),  ¼ žije v rezerváciách + Inuiti a Aleuťania na Aljaške
    
    -náboženská štruktúra:
    
    - 35% protestanti (hlavne baptisti, metodisti, luteráni, mormoni, presbyteriáni), 22% rímskokatolíci, 3% pravoslávni,
    
    - 2% judaizmus, po 1% islam a budhizmus
    
    - vzhľadom na absolútnu náboženskú slobodu stovky ďalších cirkví a sekt
    
    - 20% bez vyznania
    
    SÍDLA
    
    -viac ako 170 miest a 270 aglomerácií nad 100 tis. obyv.
    
    -Washington (690 tis., aglom. 6,4 mil.) – administratívne na území žiadneho štátu (White House – sídlo prezidenta, Capitol-sídlo Kongresu, Pentagon – centrum ozbrojených síl)
    
    -najväčšie New York (8,8 mil., aglom. 20 mil.) – 5 historických štvrtí: Manhattan (S - Harlem-býv. černošské ghetto, J - Wall Street-svetová burza, štvrte Little Italy, Chinatown, Soho), Queens, Bronx, Richmond, Brooklyn, sídlo OSN
    
    -Los Angeles (3,8 mil.), Chicago (2,7), Houston (2,3), Philadelphia (1,6) – jedno z najstarších miest, Phoenix (1,6), San Antonio (1,5) San Diego (1,3), Dallas (1,3)
    
    HOSPODÁRSTVO
    
    -ekonomická veľmoc sveta
    
    -poľnohospdárstvo:
    
    a. živočíšna výroba-patrí k najproduktívnejším na svete (hovädzí dobytok, ošípané, hydina, rybolov, Aljaška-soby, kožušinová zver)
    
    b. rastlinná výroba, pásma:
    
    -kukuričné (Centrálne roviny) – kukurica (1. miesto vo svete), sója, pšenica
    
    -pšeničné (Veľké prérie) – pšenica, ovos, zemiaky, cukrová repa
    
    -bavlníkové (Florida, J USA) – tabak, citrusy, podzemnica olejná
    
    -V a Z pobrežie (malé farmy) – ovocie, zelenina
    
    -priemysel:
    
    -hlavné koncentrácie: SV USA + oblasť Veľkých jazier, J pacifického pobrežia, JZ pobrežie Mexického zálivu
    
    a. hutnícky (Pittsburgh, Chicago, Cleveland)
    
    b. chemický-petrochémia (Mexický záliv)
    
    c. strojársky – automobilový (Detroit - Pontiac, Chevrolet, Ford, Chrysler, Cadillac), letecký (Chicago - Boeing), kozmický (Chicago, Houston-sídlo NASA, Los Angeles)
    
    d. elektronický a elektrotechnický (SV, Silicon Valley v Kalifornii - San José)
    
    e. potravinársky (Pepsi/Coca Cola)
    
    f. textilný
    
    g. drevospracujúci (Aljaška, Washington, Oregon, Michigan, Wisconsin)
    
    h. filmový (Los Angeles)
    
    -doprava:
    
    -všetky druhy
    
    -letecká (najväčšie letiská sveta – Atlanta, Chicago-O´Hara, Dallas-Forth Worth, Los Angeles)
    
    -cestovný ruch:
    
    -množstvo atraktivít, perfektné služby, kvalitná infraštruktúra (80 mil. turistov/rok)
    
    -NP – Yellowston-najstarší vo svete (r. 1872), Yosemite, Sequoia, Grand Canyon
    
    -prírodné krásy – Niagarské vodopády
    
    -Miami – najväčšie rekreačné stredisko USA
    
    -New York – Socha slobody
    
    -Las Vegas
    
    STREDOAMERICKÉ ŠTÁTY
    
    -republiky
    
    -mestici (90% - Honduras, Salvador), Indiáni-Mayovia (Guatemala, Belize, Honduras), kreoli, černosi, Európania, Ázijci
    
    -španielčina, indiánske jazyky
    
    -katolíci
    
    -chudobné štáty, občianske nepokoje (hlavná prekážka k mieru a stabilite)
    
    -založené na poľnohospodárstve (káva, bavlna, cukrová trstina, banány, cirok, tabak) a ťažobnom priemysle (farebné kovy, drevo)
    
    MEXIKO
    
    -federatívna republika (31 štátov+federálny dištrikt hlavného mesta)
    
    -130 mil. (2. miesto v Latinskej Amerike)
    
    -mestici, Indiáni (Aztékovia – poľnohospodári, Mexická plošina, Mayovia – Yucatán), belosi
    
    -Ciudad de México (9,5 mil., agl. 20 mil.), Guadalajara, Monterrey, Puebla
    
    -nedostatok kvalitnej pôdy, kukurica, fazuľa, káva, kakao, banány, chov dobytka
    
    -ťažobný (ropa a zemný plyn - Mexický záliv, striebro - 1. miesto vo svete), hutnícky
    
    -Acapulco (kúpeľné mesto), Puerto Vallarta (pláže), Yucatán (pyramídy)
    
    GUATEMALA (Guatemala)
    
    BELIZE (Belmopan)
    
    -býv. Britský Honduras
    
    -kráľovstvo, člen Commonwealthu
    
    -angličtina, protestanti
    
    -najrozsiahlejší krasový systém v Strednej Amerike
    
    SALVADOR (San Salvador)
    
    -najmenší a najhustejšie osídlený štát pevniny (21 393 km², 230 ob./km²)
    
    HONDURAS (Tegucigalpa)
    
    NIKARAGUA (Managua)
    
    KOSTARIKA (San José)
    
    -90% belosi
    
    -pomerne vysoká životná úroveň
    
    -odohráva sa tu časť deja románu/filmu Jurský park
    
    PANAMA (Panama)
    
    -územím prechádza strategický dôležitý Panamský prieplav
    
    KARIBSKÁ OBLASŤ
    
    -6 republík (Kuba, Haiti, Dominikánska rep., Dominika, Trinidad a Tobago, Barbados) + kráľovstvá (Commonwealth)
    
    -černosi (Haiti 95%), mulati (Kuba, Dominikánska rep.), Európania
    
    -angličtina, španielčina (Kuba, Dominikánska rep.), francúzština (Haiti), kreolské jazyky (napr. jamajská angličtina)
    
    -protestanti, katolíci - Sv. Lucia 90%, Dominika 77%, Grenada 60%
    
    -cukrová trstina, citrusy, banány, káva, kakao, bavlník
    
    -cestovný ruch (Bahamy, Barbados, Kuba, Dominikánska rep.)
    
    -kriminalita, obchod so zbraňami, drogami (Bahamy, Jamajka)
    
    1. BAHAMY (Nassau)
    
    -30 obývaných + viac ako 700 neobývaných ostrovov
    
    -sídlo finančných magnátov a špekulantov (liberálna daňová politika)
    
    Malé Antily
    
    1. ANTIGUA A BARBUDA (St. John´s)
    
    2. SVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS (Basseterre)
    
    3. SVÄTÁ LUCIA (Castries)
    
    4. GRENADA (St. George´s)
    
    5. BARBADOS (Bridgetown)
    
    6. DOMINIKA (Roseau)
    
    7. SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY (Kingstown - najstaršia botanická záhrada od r. 1765)
    
    8. TRINIDAD A TOBAGO (Port of Spain)
    
    -40% Indovia, 24% hinduizmus
    
    Veľké Antily
    
    1. DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA (Santo Domingo)
    
    2. HAITI (Port-au Prince)
    
    -najstarší samostatný štát Latinskej Ameriky (od r. 1804)
    
    -najchudobnejšia krajina Z pologule
    
    -krajina voodoo (vyznáva 70%)
    
    3. JAMAJKA (Kingston)
    
    -krajina regeae
    
    4. KUBA
    
    -ostrovný štát (1. miesto v Karibiku)
    
    -socialistická republika
    
    -56% bez vyznania, 36% katolíci
    
    -La Habana, Guantanámo (vojenská námorná základňa USA)
    
    -ekonomická kríza, migrácia do USA (700 tis. v emigrácii v Miami, Florida)
    
    JUŽNÁ AMERIKA
    
    -12 republík (Bolívia, Paraguaj - vnútrozemské) + francúzske/britské územie Francúzska Guyana/Falklandy (=Malvíny)
    
    -najväčšie a najľudnatejšie: Brazília (8,5 mil. km², 220 mil.), Argentína (2,8 mil. km², 47 mil.), najmenší: Surinam
    
    -nerovnomerné (max. JV pobrežie, východobrazílske plantáže, min. Amazónia, vysokohorské oblasti)
    
    -belosi (Argentína-90%, Uruguaj-86%), mestici (Chile-92%, Paraguaj-91%), Indiáni (horské štáty -Bolívia-43%, Peru-41%), černosi
    
    -katolíci
    
    -španielčina, portugalčina (Brazília), holandčina (Surinam), angličtina (Guyana, Falklandy), francúzština (Francúzska Guyana)
    
    -najrozvinutejšie - Brazília, Argentína, Kolumbia, najchudobnejšie - Surinam, Guyana, Paraguaj
    
    GUYANSKÁ OBLASŤ
    
    -riedko osídlená (najviac - pobrežie)
    
    -Indovia (Guyana-51%, Surinam-34%), černosi (Guyana-32%)
    
    -hinduizmus, protestanti
    
    GUYANA (Georgetown)
    
    SURINAM (Paramaribo)
    
    -býv. Holandská Guyana
    
    -bauxit
    
    -96% územia pokrývajú lesy (najhustejšie zalesnený - 1. miesto vo svete)
    
    BRAZÍLIA
    
    -federácia (26 štátov+federatívny dištrikt s hlavným mestom)
    
    -belosi 50%, mulati 40%, černosi 8%
    
    -50% žije na hranici existenčného minima, negramotnosť 20%, v oblasti Mato Grosso trpí 60% detí podvýživou
    
    -Brasilia, najväčšie Sao Paulo (12,4 mil.), Rio de Janeiro (6,7 mil.) – býv. hlavné mesto, jedno z najkrajších miest na svete, Salvador, Belo Horizonte, Fortaleza
    
    -káva (1. miesto vo svete), kakao (pokles produkcie), cukrová trstina, bavlna, ryža
    
    -veľké zásoby nerastných surovín (železná ruda, ropa, bauxit, ...)
    
    -najväčšia koncentrácia priemyslu: trojuholník Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte (hutnícky, strojársky, chemický), najmenej využívané územie Amazónia
    
    -všetky druhy dopravy (riečna - Amazónia)
    
    -cestovný ruch: Copacabana – pláže, Rio de Janeiro – socha Ježiša, festivaly, karnevaly (oficiálny tanec samba)
    
    -krajina je cieľom sexturistov (1 milión detí a mladistvých je nútených k prostitúcii)
    
    ANDSKÉ ŠTÁTY
    
    1. VENEZUELA (Caracas)
    
    -ropa
    
    2. KOLUMBIA (Bogota)
    
    -káva (2. m. vo svete)
    
    -v minulosti rast moci narkomafie a ozbrojených povstaleckých hnutí (od 80. rokov)
    
    3. EKVÁDOR (Quito – 1,6 mil. obyv. – na rovníku vo výške 2850 m)
    
    -najväčšie mesto Guayaquil (gvajakil) – 2,2 mil. obyv.
    
    -kakao, banány (popredný vývozca - 1. miesto vo svete)
    
    4. BOLÍVIA (Sucre, sídlo vlády La Paz – 2. najväčšie mesto, najvyššie položené hlavné mesto 3640 m)
    
    -najväčšie mesto Santa Cruz
    
    5. PERU (Lima)
    
    -Cuzco (kusko) – kedysi hlavné mesto ríše Inkov (3480 m), Machu Picchu = Stratené mesto Inkov (2430 m)
    
    -rybolov
    
    -železničná doprava (prekonáva veľké výškové rozdiely, železnica Lima-Huancavelica (uankavelika) dosiahne výšku 4816 m – najvyššie položená železnica na svete)
    
    6. CHILE (Santiago de Chile)
    
    -liadok (S púšte Atacama, 1. miesto vo svete)
    
    LAPLATSKÉ ŠTÁTY
    
    ARGENTÍNA
    
    -federácia
    
    -Buenos Aires, Cordoba, Rosario
    
    -priemyselno-poľnohospodársky štát
    
    -úrodné pampy (svetová obilnica-pšenica), dobytkárska veľmoc (vývoz mäsa a koží – 1. miesto vo svete)
    
    -ropa, uhlie, železná ruda, farebné a vzácne kovy
    
    -strojársky, chemický
    
    -hrozno a víno (1. miesto v Lat. Amerike)
    
    URUGUAJ (Montevideo)
    
    PARAGUAJ (Asunción)
    
    -vodné elektrárne (99%) - Itaipú

Michal Dominik

Michal Dominik

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie