Michal Dominik

- - ZEM AKO VESMÍRNE TELESO
    
    vesmír – súbor všetkých kozmických telies (15 mld. rokov - veľký tresk=big bang)
    
    galaxia– hviezdna sústava (naša - Mliečna cesta – 150 mld. hviezd, špirálovitý disk
    
    hviezda– guľovité teleso s vlastným zdrojom žiarenia
    
    Slnečná sústava (4,7 mld rokov) – geocentrizmus (stredovek), heliocentrizmus (16.storočie) – planéty obiehajú okolo Slnka po kruhových dráhach (M. Kopernik), po eliptických (J. Kepler)
    
    a. Slnko – najbližšia a najjasnejšia hviezda, tvar gule (priemer – 1,4 mil. km)
    
    b. planéta (=obežnica) – obieha okolo hviezdy po eliptickej dráhe, menšia – planétka
    
    1. terestrické (Merkúr, Venuša, Zem, Mars)
    
    2. veľké (Jupiter, Saturn, Urán, Neptún)
    
    3. Pluto – trpasličia, najmenej známa
    
    c. mesiac – obieha okolo planéty, Mesiac – obieha okolo Z po eliptickej dráhe a rotuje okolo vlastnej osi (za rovnaký čas – nemožno pozorovať odvrátenú stranu), jediné vesmírne teleso, po ktorom chodil človek (N. Armstrong, 20. júl 1969)
    
    Fázy: 1. nov – M medzi S a Z (zo Z ho nevidieť)
    
                2. 1. štvrť – dorastá (D)
    
                3. spln – M na opačnej strane ako S
    
                4. 3. štvrť – cúva (C)
    
    d. kométa – menšie teleso, ktoré obieha okolo hviezdy po eliptickej dráhe
    
    e. meteoroid – malé teleso medziplanetárnej hmoty
    
    - záblesk zažiarenia pri prelete atmosférou = meteor
    
    - zvyšok dopadnutý na povrch = meteorit
    
    Tvar a veľkosť Zeme
    
    Aristoteles – Z je guľa
    
    Isaac Newton – Z je rotačný elipsoid sploštený na póloch
    
    19. storočie– geoid – najlepšie vystihuje tvar Z
    
    Dôsledky guľovitého tvaru Z – nerovnaké množstvo slnečného žiarenia (najviac rovník, najmenej póly) – rôzne klimatické a vegetačné pásma (pôdy, fauna, flóra)
    
    povrch (510 mil. km²)
    
    objem (1083 mld. km³)
    
    hmotnosť (5977.10²⁴kg)
    
    obvod rovníka (40 tis. km)
    
    POHYBY ZEME
    
    1. Obeh Zeme okolo Slnka
    
    po eliptickej dráhe proti smeru hodinových ručičiek
    
    S sa nachádza v jednom z ohnísk, vzdialenosť Z od S sa mení:
    
    - perihélium (príslnie) – najbližší bod, začiatok januára, 147,1 mil. km
    
    - afélium (odslnie) – najvzdialenejší bod, začiatok júla, 152,1 mil. km
    
    365 dní 5 hod. 48 min. 45,7 sek. – tropický rok, 365 dní – kalendárny rok, 366 dní – priestupný rok (každý 4. rok, tropický o 6 hod viac ako kalendárny)
    
    Striedanie ročných období – základná príčina je sklon zemskej osi (zviera s rovinou ekliptiky 66˚33´)
    
    1. a 3. letný / zimný slnovrat (21.-22.6. / 21.-22.12.)
    
    - slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka / Kozorožca
    
    - najdlhší deň, najkratšia noc / najdlhšia noc, najkratší deň
    
    2. a 4. jesenná / jarná rovnodennosť (22.-23.9. / 20.-21.3.)
    
    - slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník
    
    - rovnaký deň a noc
    
    2. Rotačný pohyb Zeme
    
    v smere hodinových ručičiek zo Z na V
    
    23 hod. 56 min. 4 sek. – hviezdny deň, 24 hod.– slnečný deň
    
    Coriolisova sila – pôsobí na telesá, ktoré sa pohybujú v rotujúcej sústave (vzdušné a vodné prúdysa vychyľujú na S pologuli napravo, na J pologuli naľavo)
    
    striedanie dňa a noci
    
    sploštenie na póloch
    
    SLAPOVE JAVY
    
    - periodické deformácie tvaru Z vyvolané gravitačným pôsobením M a S
    
    - slapy:   a. morské (príliv a odliv)
    
    skočný príliv – ak je M, S, Z v jednej rovine (nov, spln), najväčší
    
    hluchý príliv – ak spojnica Z-M a Z-S zviera 90˚
    
    b. zemskej kôry
    
    c. atmosféry
    
    ZEMEPISNÉ SÚRADNICE
    
    
    
    -určujú polohu bodov
    
    1. Zemepisná šírka
    
    - rovnobežka– spojnica všetkých bodov rovnakej zemepisnej šírky
    
    - 0˚ - rovník ⮕severná a južná (0˚ - 90˚)
    
    23˚27´ s. š. / j. š. – obratník Raka / Kozorožca
    
    66˚33´s. š. / j. š. – severná / južná polárna kružnica
    
    90˚ - póly
    
    2. Zemepisná dĺžka
    
    - poludník– spojnica všetkých bodov rovnakej zemepisnej dĺžky
    
    - 0˚ - nultý (=greenwichský) poludník ⮕ východná a západná (0˚ - 180˚)
    
    ÚLOHY:
    
    Podľa zemepisných súradníc nájdite v Atlase sveta hlavné mestá (a.– i.) / mestá SR (j. – l.):
    
    a. 0^o4´ - 0^o20´ j. z. š., 78^o25´ - 78^o33´ z. z. d. QUITO
    
    b. 51^o31´ s. z. š., 0^o7´ z. z. d.   LONDÝN
    
    c. 40^o25´ s. z. š., 3^o42´ z. z. d. MADRID
    
    d. 35^o68´ s. z. š., 139^o v. z. d. TOKIO
    
    e. 25^o45´ j. z. š., 28^o11´ v. z. d. PRETORIA
    
    f. 55^o45´ s. z. š., 37^o35´ v. z. d. MOSKVA
    
    g. 35^o18´ j. z. š., 149^o7´ v. z. d. CANBERRA
    
    h. 34^o36´ j. z. š., 58^o23´ z. z. d. BUENOS AIRES
    
    i. 41^o17´ j. z. š., 174^o46´ v. z. d.   WELLINGTON
    
    --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
    
    j. 49^o13´ s. z. š., 18^o44´ v. z. d. ŽILINA
    
    k. 47^o59´ s. z. š., 18^o09´ v. z. d.   NOVÉ ZÁMKY
    
    l. 49^o17´ s. z. š., 21^o16´ v. z. d. BARDEJOV
    
    2. Nájdite v Atlase sveta príklady na štáty, ktoré:
    
    a. pretína rovník a majú východnú geografickú dĺžku
    
    Gabon, Kongo, DR Kongo, Uganda, Keňa, Somálsko, Indonézia
    
    pretína nultý poludník, majú severnú geografickú šírku a neležia v Európe
    
    Alžírsko, Mali, Burkina, Ghana, Togo
    
    pretína obratník Raka, majú iba/aj západnú geografickú dĺžku a ležia v Afrike
    
    Mauretánia, Mali, Alžírsko
    
    nepretína obratník Kozorožca, neležia v Afrike, nie sú ostrovmi a majú južnú geografickú šírku
    
    Peru, Bolívia, Uruguaj
    
    ČAS A ČASOVÉ PÁSMA
    
    - každý poludník má vlastný miestny čas (S kulminuje nad jednotlivými miestami postupne od V na Z)
    
    - pre potreby dopravy - pásmový čas (u nás stredoeurópsky - o 1 hod. viac ako svetový (západoeurópsky)
    
                1˚= 4 min., 15˚ = 1 hod.
    
                360˚:15˚ = 24 časových pásem (po 15˚)
    
    DÁTUMOVÁ HRANICA – prebieha približne pozdĺž 180. poludníka
    
                zo Z na V - +1deň
    
                z V na Z - ten istý deň
    
    ÚLOHY:
    
    1. Z uvedených dvojíc miest podčiarknite to , v ktorom je neskôr pravé poludnie:
    
    Bratislava - Košice, Berlín - Varšava, Londýn - Peking, New York - Lisabon
    
    Bratislava, Berlín, Londýn, New York
    
    2. Z uvedených dvojíc miest podčiarknite to, v ktorom skôr privítajú nový rok:
    
    Canberra - Soul Londýn - Bratislava
    
    Buenos Aires - Wellington Káhira - Teherán
    
    Canberra, Bratislava,  Wellington, Teherán
    
    3. Koľko hodín stredoeurópskeho času je v Bratislave, ak je v Londýne 15.00 hod?
    
    16:00 hod
    
    4. Ak je v Londýne 14.00 hodín, koľko hodín je:
    
    na 15^o v. d. (15.00 hodín)
    
    na 30^oz. d. (12.00 hodín)
    
    na 60^ov. d. (18.00 hodín)
    
    na 90^o z. d. (8.00 hodín)
    
    5. Koľko hodín je v Melbourne a v Perthe, ak v Londýne je 14.00 hodín a časový rozdiel medzi Londýnom a Melbourne je 10 hodín a medzi Melbourne a Perthom 2 hodiny?              Melbourne = 24.00/00.00 hod, Perth = 22.00 hod
    
    6. Na pravé poludnie sa nachádzame v západnej časti Číny (časové pásmo + 8 hodín) pri hraniciach s Afganistanom. Aký čas si nastavíme po prekročení hranice z Číny do Afganistanu?
    
    rozdiel Čína a Afganistan je 3:30, tzn. 12hod – 3hod 30 min = 8hod 30 min
    
    7. Líniové ostrovy (súčasť ostrovného štátu Kiribati) v Tichom oceáne ležia v časovom pásme + 14 hodín a novozélándsky ostrov Niue v časovom pásmo -11 hodín. Aké dni a časy budú na ostrove Niue a na Slovensku, ak na Líniových ostrovoch bude nedeľa 0:30 hod.
    
    Niue – rozdiel medzi Niue a Líniovými ostrovmi je 25 hodín
    
                00:30 nedeľa – 25 hodín = 23:30 piatok
    
    Slovensko – rozdiel medzi SR a Líniovými ostrovmi je 13 hodín (14 hodín – 1 hodina), 00:30 nedeľa – 13 hodín = 11:30 sobota
    
    PÍSOMKA (ZEM AKO VESMÍRNE TELESO + KARTOGRAFIA) - A a B skupina
    
    teoretická časť (15 bodov):
    
    1. Doplňte číselné údaje/dátumy - (3 pojmy zoznamu = 3 body):
    
    - povrch Zeme - dĺžka rovníka - hviezdny deň - tropický rok - kalendárny rok - priestupný rok
    
    - perihélium (príslnie) - afélium (odlsnie) - letný/zimný slnovrat - jesenná/jarná rovnodennosť
    
    2. Definujte pojmy (2 pojmy zo zoznamu = 2 body):
    
    - hviezda - planéta - mesiac - meteoroid - meteor - meteorit - mapa - plán - glóbus - atlas - perihélium (príslnie) -
    
    afélium (odlsnie) - slapove javy - Coriolisova sila - izohypsy (vrstevnice) - izobaty (hĺbnice) - poludník -
    
    rovnobežka
    
    3. Porovnajte (1 dvojica zo zoznamu = 2 body):
    
    - perihélium (príslnie) a afélium (odslnie) - zimný a letný slnovrat - jarná a jesenná rovnodenosť -
    
    tropický, kalendárny a priestupný rok - poludník a rovnobežka - mapa a plán - mapa a glóbus - mapa a atlas -
    
    izohypsy (vrstevnice) a izobaty (hĺbnice) - nov a spln - meteoroid, meteor a meteorit
    
    4. Vymenujte terestrické planéty (1 bod) resp. vymenujte veľké planéty (1 bod)
    
    5. Vysvetlite, prečo nemožno zo Zeme pozorovať odvrátenú stranu Mesiaca (1 bod) resp. prečo možno zo Zeme
    
    pozorovať len privrátenú stranu Mesiaca (1 bod)
    
    6. Ako delíme kartografické zobrazenia podľa skreslenia (názvy/čo sa neskresľuje) (2 body) resp.
    
    podľa zobrazovacej plochy (názvy/zobrazovacia plocha)? (2 body)
    
    7. Rozdeľte mapy podľa mierky (názvy+mierky) (2 body) resp. podľa obsahu (názvy+príklady) (2 body)
    
    8. Charakterizujte podrobne výškopis (2 body) resp. polohopis (2 body)
    
    praktická časť (15 bodov):
    
    -výber z praktických úloh uvedených v poznámkach (kapitoly - zemepisná sieť, čas a časové pásma, mierka mapy, druhy máp)
    
    a. čas a časové pásma (3 body) (pozri kapitola Čas a časové pásma)
    
    b. určovanie hlavných miest na základe geografickej polohy (zemepisné súradnice) (1 bod) (pozri kapitola
    
    Zemepisná sieť)
    
    c. určovanie miest Slovenskej republiky na základe geografickej polohy (zemepisné súradnice) (1 bod)
    
      (pozri kapitola Zemepisná sieť)
    
    d. príklady štátov na základe ich polohy vzhľadom na geografickú polohu (zemepisná šírka/dĺžka) a
    
    základné rovnobežky a poludníky (3 body) (pozri kapitola Zemepisná sieť)
    
    e. príklady na mierku mapy = 2 príklady (4 body - 1 príklad=2 body) (pozri kapitola Mierka mapy)
    
    f. príklady na mapy podľa mierky alebo podľa obsahu (3 body) (pozri kapitola Druhy máp)

Michal Dominik

Michal Dominik

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie