Michal Dominik

 

Nezávislý štát – má stále obyvateľstvo, vymedzené a medzinárodne uznané štátne hranice, vládu a schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.

 

Vývoj politickej mapy sveta

• začiatok 20. storočia (55 nezávislých štátov) – veľkú časť sveta zaberali európske kolónie (britské, francúzske, španielske, portugalské, holandské, belgické, ...)

 

• po 1. svetovej vojne (menší nárast) - rozpad cárskeho Ruska, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše

 

• po 2. svetovej vojne (výrazný nárast) - rozpad koloniálnej sféry, nezávislosť získali ázijské, africké, pacifické a karibské kolónie

- r. 1960 = „Rok Afriky“ (17 štátov - napr. Mali, Burkina, Niger, Čad, Somálsko, Kongo, Demokratická republika Kongo, Nigéria, Madagaskar, ... ) + Cyprus

 

• 90. roky 20. storočia (posledný väčší nárast) - rozpad ZSSR (15 štátov: Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Moldavsko; Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko; Kirgizsko, Kazachstan, Turkménsko, Tadžikistan, Uzbekistan), Juhoslávie (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, "nová" Juhoslávia=Srbsko+Čierna Hora) a Československa       

                                                                 - Eritrea (1993)                              

                                                                - zjednotenie Nemecka (1990, NSR + NDR)                                                                                                                

 

• 21. storočie – Východný Timor (2002), Čierna Hora (2006), Kosovo (2008), Južný Sudán (2011)

 

• súčasnosť (197 štátov = 193 členov OSN + Vatikán, Palestína, Kosovo, Taiwan)

 

FORMY ŠTÁTOV

A. administratívne členenie

1. federácia

- územie rozdelené na väčšie regióny (vlastná vláda, parlament, zákony)

- centrálne úrady majú pod kontrolou armádu, políciu, diplomaciu a správu spoločnej meny 

- napr. USA (50 štátov), Kanada (provincie), Nemecko a Rakúsko (spolkové krajiny), Austrália, Rusko, India, Brazília

2. unitárny štát

- územie rozdelené na územnosprávne jednotky podriadené centru

- jediná sústava najvyšších štátnych orgánov, jediná legislatíva a exekutíva

- napr. SR, ČR, Poľsko, Francúzsko, Taliansko, Čína

- celky s rôznym stupňom autonómie (vymedzené etnicky, nábožensky, historicky, geograficky) - napr. Katalánsko (Španielsko), Škótsko (Spojené kráľovstvo), Tibet (Čína)

 

B. forma vlády = štátne zriadenie

1. monarchia

- hlavou štátu je panovník (monarcha), najčastejšie dedičný, má rôzne tituly (kráľ, cisár, knieža, veľkovojvoda, sultán, emir)

-  v súčasnosti - 43 monarchií:

 

• 1 cisárstvo (Japonsko)
• 1 veľkovojvodstvo (Luxembursko)
• 1 teokratická monarchia (Vatikán)
• 2 sultanáty (Brunej, Omán)
• 3 emiráty (Kuvajt, Katar, Spojené arabské emiráty)
• 3 kniežatstvá (Monako, Lichtenštajnsko, Andorra)
• 32 kráľovstiev -15 v rámci Commonwealth – napr. Veľká Británia, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Jamajka, ...

                                    -Španielsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko

                                    -Saudská Arábia, Jordánsko; Maroko; Tonga

a. konštitučná

- moc panovníka je stanovená a obmedzená ústavou

- napr. Lichtenštajnsko, Monako, Maroko, Jordánsko

b. parlamentná

- panovník je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má vláda na čele s predsedom vlády

- napr. Japonsko, Belgicko, Holandsko, Španielsko + Commonwealth

c. absolutistická

- panovník má neobmedzenú moc

- napr. Saudská  Arábia, Omán, Vatikán

 

2. republika

- hlavou štátu je prezident, volený (občanmi, parlamentom)

a. prezidentská

- prezident volený občanmi, stojí na čele vlády (napr. USA, štáty Latinskej Ameriky)

b. parlamentná

- prezident je formálnou hlavou štátu s malými právomocami, výkonnú moc má vláda na čele s predsedom vlády

- SR, ČR, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko; India, Etiópia

c. poloprezidentská (prechodný typ)

- prezident volený priamo občanmi, podieľa sa na výkonnej moci, silné postavenie má aj predseda vlády

- Francúzsko, Rusko, Poľsko, Ukrajina; Angola, Pakistan

 

3. špecifické formy vlády

 

a. totalitné režimy v komunistických krajinách – formálne ide o republiky, fungujú na princípe vlády jednej strany, voľby sú formálna záležitosť (Čína, Laos, Vietnam, Severná Kórea, Kuba)

b. vojenská diktatúra – moc v rukách armády (napr. Mjanmarsko, Niger)

c. vláda duchovných (Irán)

MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE

 

OSN (Organizácia spojených národov)

 

• založená 24. októbra 1945
• sídlo New York
• 193 členských štátov (okrem Vatikán, Taiwan, Kosovo, Palestína)
• na čele generálny tajomník
• cieľ - zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, zaistenie medzinárodnej spolupráce

                Organizácie pod OSN:           UNICEF (Detský fond OSN, New York)

                UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru, Paríž)

                WHO (Svetová zdravotnícka organizácia, Ženeva)

 

EÚ (Európska únia)

• sídlo Brusel
• 27 členských štátov (zakladatelia: Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko), 2020 - vystúpila Veľká Británia
• ciele: hospodársky rast, konkurencieschopná ekonomika, zlepšujúca sa kvalita životného prostredia, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, spolupráca v oblasti justície a vnútra
• základné inštitúcie:

                                         Európska rada

                                         Európska komisia

                                         Európsky parlament (Štrasburg – plenárne zasadnutia, Brusel - výbory)

NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy)

 

• medzivládna vojensko-politická organizácia
• založená 4. apríl 1949
• sídlo Brusel
• 32 členských štátov (zakladatelia: USA, Kanada, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Taliansko, Nórsko, Dánsko, Island, Portugalsko) 
• na čele generálny tajomník

                                                                 ŠTÁTY PODĽA STUPŇA ROZVOJA

 

Po 2. svetovej vojne sa vytvorili 3 priestorové útvary:

 

1. prvý svet – kapitalistické trhové hospodárstvo (Z Európa, USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika)
2. druhý svet – centrálne riadené hospodárstvo, tzv. východný blok

              - prvý + druhý svet - rozvinuté krajiny = bohatý Sever               

3. tretí svet – nízky stupeň ekonomického rozvoja (Ázia, Afrika, Latinská Amerika, Oceánia) - rozvojové krajiny = chudobný Juh

a. najmenej rozvinuté, najchudobnejšie s nedostatkom nerastných surovín (Mali, Etiópia, Sudán, Somálsko,                                                                                                                             Haiti, Afganistan)

b. na prechode k priemyselným a s nerastným bohatstvom (napr. Brazília, Argentína, Venezuela,

               novoindustrializované krajiny JV Ázie = ázijské tigre – Kórea, Taiwan. Singapur, Malajzia, Thajsko)

          - ich socioekonomickú úroveň charakterizujú znaky:

 

• problém hladu, nedostatočná výživa
• populačná explózia
• vysoký podiel negramotných
• silná migrácia
• nerovnomerné príjmy
• málo výkonné poľnohospodárstvo
• nedostatočné zdravotné zabezpečenie
• nedostatočná infraštruktúra
• konflikty
• devastácia životného prostredia

Sociálne a ekonomické rozdiely medzi „Severom“ a „Juhom“ predstavujú vážny globálny problém. Zaostalosť „Juhu“ možno prekonávať iba spoluprácou so „Severom“ formou pomoci:

 

1. finančná (projekty rozvoja priemyslu, infraštruktúry, ...)
2. technická (projekty vodného hospodárstva, energetiky, infraštruktúry, ...)
3. personálna (pomoc špecialistov)
4. humanitárna - dodávky potravín

                              - zdravotnícka (epidémie)

                              - pri katastrofách (prírodné, vojny)

- utečencom