Michal Dominik

GEOGRAFICKÝ VÝVOJ ÚZEMIA SLOVENSKA

 

- 5. storočie - príchod Slovanov

- 623-658 - Samova ríša

- 9. storočie - Nitrianske kniežatstvo (od Malých a Bielych Karpát po Slanské vrchy)

- r. 833 - Veľkomoravská ríša (hranice v priestore dnešného Slovenska - J - po Dunaji, južnom úpätí Matry po Zemplínske vrchy, V - po rieku Uh, S - po hrebeni Karpát

- zač. 10. storočia - rozpad Veľkomoravskej ríše - územie Slovenska sa včleňovalo do uhorského štátu

- r. 1848 (Žiadosti slovenského národa) - prvý pokus o ohraničenie územia Slovenska - neúspešný

- r. 1918 - rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik Československej republiky (ČSR)

- Slovensko sa vyčlenilo z hospodársky zaostalejšieho Uhorska, územie Česka z vyspelejšieho Rakúska

-západné a severné hranice súhlasia s historickou hranicou Uhorska s Rakúskom a Poľskom, južnú hranicu s Maďarskom obsahuje Trianonská zmluva (4. jún 1920) - pri vymedzovaní hranice sa uplatnil národnostný princíp, hospodárske hľadisko, prírodné podmienky (Dunaj, Ipeľ, Cerová vrchovina)

-po 1. svetovej vojne - štátne územie malo rozlohu 140 508 km² , 14,7 mil. obyv. (súčasťou ČSR Podkarpatská Rus)  

-po nástupe fašizmu - Česko-Slovensko stratilo celistvosť a suverenitu (99 000 km², 9,8 mil. obyv. (rozsiahle územia v pohraničí zabralo Maďarsko a Nemecko)

- 14. marec 1939 - vyhlásená Slovenská republika

- po 2. svetovej vojne - hranice Česko-Slovenska sa vrátili do predvojnového stavu, Podkarpatská Rus k Sovietskemu zväzu

- 1. január 1993 - vznik SR (po rozdelení ČSFR)

 

POLOHA

 

1. matematickogeografická

-v stredných geografických šírkach severnej pologule (rovnobežky 48^o. a 49^o s. g. š.)

-krajné body:               S – Oravská Polhora   49^o 37´

                                   J – Patince                   47^o44´

                                   Z – Záhorská Ves        16 ^o50´

                                   V – Nová Sedlica        22^o 34´

-stredoeurópsky, v letnom polroku východoeurópsky pásmový čas

2. vzhľadom k oceánom a moriam

• vnútrozemský štát, túto nevýhodu zmierňuje medzinárodná plavba Rýn-Mohan-Dunaj
• vplyv AO – striedanie vlhkých oceánskych a suchých kontinentálnych vzdušných más
• územím prechádza rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom

3. vzhľadom na nadmorskú výšku

• najnižšie miesto – výtok Bodrogu (94 m n. m.)
• najvyšší vrchol – Gerlachovský štít (2655 m)
• priemerná nadmorská výška – 392 m n. m.
• nížiny do 300 m (40,6%) – najviac poľnohospodársky využívané

4. z hľadiska geopolitiky

• v strede Európy, ma križovatke významných ciest (Jantárová, Dunajská, súčasné významné dopravné ťahy)
• účasť na všetkých politických problémoch Európy (vrátane 1. a 2. svetovej vojny)
• po 2. svetovej vojne – k socialistickým krajinám (pribrzdilo rozvoj na viac ako 40 rokov)
• člen EÚ a NATO

 

ROZLOHA

 

• 49 035 km²
• v rámci Európy patrí k menším štátom
• tvar územia predĺžený v smere Z-V

HRANICE

 

• dĺžka hraníc 1672 km (H – 669 km, PL – 547 km, CZ – 252 km, A – 106 km, , UA – 98 km)
• pohoria a rieky tvoria viac ako 75% hraníc

 

GEOLOGICKÁ VÝVOJ, STAVBA A NERASTNÉ SUROVINY

 

-územie SR zaberajú Karpaty, ktoré na J lemujú nížiny Panónskej panvy, Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy (vznikla niekoľkými vrásneniami v druho- a treťohorách)

-Karpatský oblúk sa delí na Západné (prevažná časť územia), Východné (V SR) a Južné Karpaty

 

Geologické pásma:

 

1. čelná karpatská priehlbina

-na našom území sa nevyskytuje, prechádza Moravou do Sliezska a Poľska – nížinaté územie (íly, piesky, štrky)

2. flyšové (flyš – vrstvy striedajúcich sa zlepencov, ale hlavne pieskovcov a ílovcov)

-rozsiahle pohoria na SZ a S Slovenska (Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, Kysuce, Orava, Spiš, Šariš, severná časť V Slovenska)

-pieskovce (Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Čergov, Bukovské vrchy), ílovce (rieky-napr. Kysuca, Torysa, Cirocha vyerodovali doliny a brázdy), menej zlepence

-malé zásoby podzemných vôd, málo nerastných surovín-pieskovec na stavebné účely

3. bradlové

-úzky pruh, ktorý oddeľuje Vonkajšie Karpaty od Vnútorných, začína pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine, prechádza cez Biele Karpaty (Vršatské bradlá), pozdĺž Váhu k Žiline, na Oravu a do Poľska, vracia sa pri Dunajci (Pieniny), pokračuje cez Hanušovce a Humenné na Ukrajinu

-sliene a vápence sa ťažia na výrobu cementu

4. jadrové pohoria a Slovenské rudohorie

-napr. Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra, Tatry, Slovenské rudohorie

-jadro tvoria žuly, granodiority a premenené horniny (ruly, svory, fylity)

-bohaté zásoby vápenca, ktorý sa využíva na výrobu vápna, cementu, ako stavebný kameň a v hutníctve

-Slovenské rudohorie – rudy železa, medi, antimónu, azbest, magnezit, mastenec

5. sopečné pohoria

-Slovenské stredohorie (napr. Poľana, Javorie, Vtáčnik, Krupinská planina), Burda, Cerová vrchovina, Slanské vrchy, Vihorlat

-andezity, ryolity, dacity, bazalty

-rudy farebných a vzácnych kovov (Banská Štiavnica – olovo, zinok, striebro, Kremnica – zlato, antimonit)

-andezity a bazalty sa ťažia na stavbu ciest a domov

6. neogénne kotliny

-rozsiahle kotliny, ktorých súčasťou sú Záhorská, Podunajská a Východoslovenská nížina

-ropa (Gbely), plyn (Láb), hnedé uhlie (Kúty, Handlová, Nováky, Veľký Krtíš), soľ (Solivar pri Prešove, Zbudza)

-neogénne íly na výrobu tehál a keramických výrobkov

 

RELIÉF

 

Typy reliéfu na SR:

 

1.      ľadovcový

-staršie 4-hory (v S Európe sa rozprestieral pevninský ľadovec až po Karpaty)

-horské ľadovce

-ľadovcové kotly-kary (v záveroch dolín)

-ľadovcové doliny-trógy (tvar U, tečením ľadovca)

-jazerá (plesá) – Veľké Hincovo, Popradské, Zelené, ...

-vodopády, bralnaté hrebene, morény

2.      veterný

-ľadové doby – riedky rastlinný kryt, horniny zvetrávali na piesok a prach, prudké vetry materiál vyviali a uložili v nížinách

-pieskové pokrovy a presypy – najviac Záhorská (spevňuje ich borovicový porast), menej Východoslovenská a Podunajská nížina, piesky v stavebníctve

-pokrovy spraše (úrodné černozeme a hnedozeme) – Podunajská a Východoslovenská nížina, menej Košická a Juhoslovenská kotlina

3.      riečny

-najrozšírenejší

-riečne doliny (tvar V)

-riečne terasy a nivy (v dolinách) – napr. Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri BA vytvoril 4 terasy a nivu

-náplavové kužele (najväčší vytvoril Dunaj pod BA)

-tiesňavy a kaňony (Váh cez Malú Fatru, Hron cez Štiavnicke vrchy, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny)

-erózne kotliny – napr. Súčanská kotlina v Bielych Karpatoch, Kysucká kotlina v Javorníkoch

-vápence majú vlastnosť krasovatenia-krasový reliéf:

-povrchové formy (krasové jamy a škrapy)

-podzemné (priepasti-Čertova diera-186 m, Brázda-181 m, jaskyne-Domica, Ochtinská aragonitová, Demänovské jaskyne, Dobšinská ľadová, Driny)

-Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina

4.      antropogénny

-najvýraznejší v miestach ťažby a spracovania nerastných surovín: hnedé uhlie-Hornonitrianska kotlina, Veľký Krtíš

-haldy – Žiar nad Hronom, Sereď, Dobšiná, Jelšava, Lubeník

-antropogénne terasy (Zemplínske vrchy, Malé Karpaty, Podunajská pahorkatina)

-násypy a zárezy (pri výstavbe komunikácii a priehrad)

GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE SR

 

Územie SR patrí do Alsko-himalájskej sústavy, pohoria a kotliny sú súčasťou Karpát, nížiny súčasťou Panónskej panvy

 

PANÓNSKA PANVA

 

1.      Viedenská kotlina (Záhorská nížina – Borská nížina, Chvojnická pahorkatina

2.      Malá dunajská kotlina (Podunajská nížina – Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina

3.      Veľká dunajská kotlina (Východoslovenská nížina – Východoslovenská rovina, Východoslovenská pahorkatina)

 

KARPATY

 

1.      Západné

a.       Vonkajšie (Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Považské Podolie, Javorníky, Turzovská vrchovina, Jablunkovské medzihorie, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy (najvyššie), Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Oravská kotlina Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda, Spišská Magura, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina, Spiššsko-šarišské medzihorie, Bachureň)

b.      Vnútorné (Malé Karpaty,  Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Žilinská kotlina, Malá Fatra, Žiar, Turčianska kotlina, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina, Branisko, Tribeč, Hornonitrianska kotlina, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnicke vrchy, Žiarska kotlina, Kremnické vrchy, Pliešovská kotlina, Krupinská planina, Javorie, Zvolenská kotlina, Starohorské vrchy, Poľana, Horehronské podolie, Slovenské rudohorie,  Muránska planina, Slovenský raj, Slovenský kras, Rožňavská kotlina, Burda, Ostrôžky, Juhoslovenská kotlina, Cerová vrchovina, Košická kotlina, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy

 

2.      Východné

a.       Vonkajšie (Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Beskydské predhorie

b.      Vnútorné (Vihorlatské vrchy)

 

Hranica medzi Z a V Karpatmi vedie po východnom úpätí Slanských vrchov a Čergova

 

PODNEBIE

 

-severné mierne pásmo (striedanie 4 ročných období)

-zo Z – oceánske vzduchové hmoty (vlaha, zmiernenie teplôt), z V – kontinentálne vzduchové hmoty (sucho, vysoké teploty v lete, mrazy v zime)

 

POČASIE

 

-premenlivosť (poloha neďaleko polárneho frontu – rozhranie medzi chladnejšími polárnymi a teplejšími subtropickými vzduchovými hmotami – vznikajú oblaky a zrážky)

 

-cyklonálna situácia                  -oblačnosť, výdatné zrážky v lete, sneženie v zime

                                               -v lete ochladenie, v zime oteplenie a odmäk

                                               -zima+jar (najmä jún, začiatok júla – Medardova kvapka)

-anticyklonálna situácia -jasno a slnečno, vysoké teploty v lete, silné mrazy v zime

                                               -začiatok jesene (babie leto)

-stacionárne cyklóny a anticyklóny (islandská TN, azorská TV, sibírska TV, iránska TN)

 

-teplota – ovplyvňuje nadmorská výška (na 100 m klesá o 0,3^oC-0,7^oC, teplotné inverzie (vyskytujú sa v zime, doliny+kotliny – zamračené, chladno, vrcholy hôr – slnečno, teplejšie)

-Vígľaš-Pstruša – 11.02.1929, -41^oC, Hurbanovo - júl 2007, 40,3 ^oC, (Komárno  - 05.07.1950, 39,8^oC)

-najteplejšie sú nížiny, okolie Štúrova 10,4 ^oC/rok, Lomnický štít -3,7 ^oC/rok

-najchladnejší-január (Podunajská nížina -1 ^oC až -2 ^oC, najvyššie vrcholy Tatier  -11^oC

-najteplejší-júl (nížiny 20 ^oC, vrcholy Tatier 4 ^oC)

 

-počet mrazových dní za rok (pod 0 ^oC) – okolie Bratislavy 90, Lomnický štít 285

-počet letných dní (nad 25 ^oC) – Podunajská nížina 70

 

-zrážky (dážď, sneh)- nerovnomerné počas roka (najviac jún, júl, najmenej január, február)

-Podunajská nížina 500 mm, ostatné nížiny 600 mm, Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách 2130 mm/rok

-snehová pokrývka – Podunajská 40 dní, Východoslovenská 50 dní, nad 1000 m 100 dní, najvyššie polohy 200 dní

 

KLIMATICKÉ OBLASTI

 

1. teplá (do 400 m)

-          najviac slnečného svitu, najvyššie teploty

-          málo zrážok (520-750 mm), potrebné zavlažovanie

-          kukurica, pšenica, cukrová repa, paprika, melón, vinič, marhule a broskyne

 

2. mierne teplá (do 800 m)

-          priemerná teplota v júli neklesá pod 16 ^oC

-          viac zrážok

-          raž, jačmeň, ovos, zemiaky, menej pšenica

 

3. chladná (nad 800 m)

-najviac zrážok (v Tatrách 2000 mm/rok)

-prevládajú lesy, odlesnená pôda-lúky a pasienky, najvyššie polohy-horské lúky a skaly

 

VODSTVO

 

-hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom

 

Úmorie Baltského mora (4%, Dunajec a Poprad)

 

Úmorie Čierneho mora (96%, Dunaj s prítokmi)

-povodie Moravy (vlieva sa do Dunaja pri Devíne, tvorí časť hranice s Rakúskom a ČR, priberá Myjavu, Rudavu aMalinu

 

-povodie Dunaja (najväčšia stredoeurópska rieka, pramení v Nemecku)

-Malý Dunaj (najväčšie rameno Dunaja, ohraničuje Žitný ostrov, ústí späť do Dunaja pri Komárne, prítokyDudváh, Čiernou voda)

 

-Váh (najdlhšia slovenská rieka, 402, 5 km, 2 zdrojnice-Biely Váh prameniaci pod Kriváňom, Čierny Váh pod Kráľovou hoľou, spájajú sa pri Kráľovej Lehote)

                        -Orava, Kysuca, Vlára

                        -Nitra (pramení v Malej Fatre, prítok Žitava)

-Hron (284 km, pramení pod Kráľovou hoľou, vlieva sa do Dunaja pri Štúrove, prítoky Slatina a Sikenica

-Ipeľ (pramení v Slovenskom rudohorí, prítoky Krtíš, Krupinica)

 

-povodie Tisy (5 km na území SR)

            -Slaná (prítoky Rimava, Blh, Turiec a Muráň)

            -Bodva (prítoky Turňa a Ida)

            -Hornád (pramení v Nízkych Tatrách, prítoky Hnilec - pramení pod Kráľovou hoľou, Torysa)

-Bodrog (vzniká sútokom Ondavy s Topľou a Latorice s Laborcom, Cirochou a Uhom)

 

3 typy riek podľa režimu odtoku:

 

1. vysokohorský – Dunaj (zásobovaný vodou z Álp), tatranské potoky, najvyšší stav začiatkom leta-topí sa sneh a ľad, najnižší v zime
2. stredohorský – horný tok Váhu, Hrona, stredohorské rieky, najvyšší stav na jar
3. vrchovinno-nížinný – Dudváh, Nitra, Žitava, Ipeľ a pod., najvyšší stav na jar, najmenej vody koncom leta, začiatkom jesene – malé zrážky, veľký výpar

 

JAZERÁ

-ľadovcovou činnosťou – plesá – v Tatrách (175) – najväčšie Veľké Hincovo pleso, Štrbské, Skalnaté, Popradské, ..., Vrbické pleso v Nízkych Tatrách

-prehradením doliny zosuvom – Morské oko vo Vihorlatských vrchoch, Izra v Slanských vrchoch

-Jašteričie jazero v Slovenskom krase

-vo viatych pieskoch v Záhorskej nížine – Lakšárske jazero

 

UMELÉ VODNÉ NÁDRŽE

-15.-16. storočie – tajchy (chov rýb, banská činnosť, dnes rekreácia) – okolie Banskej Štiavnice (Počúvadlo, Richnavské jazerá)

-19. storočie – klauzy (splavovanie dreva) – na riekach v horských oblastiach

-depresie na miestach ťažby štrku a piesku (dnes rekreácia) – Senecké a Šaštinské jazerá, Zelená voda

-priehradné vodné nádrže – po 2. svetovej vojne (ochrana pred povodňami, výroba elektrickej energie, zásobovanie vodou, šport, rekreácia)

-Hrušovská zdrž pri Gabčíkove (Dunaj), Oravská priehrada (Orava), Palcmanská Maša (Hnilec), Ružín (Hornád), Zemplínska šírava (Laborec), Starina (Cirocha)

-najviac na Váhu (19) - vážska kaskáda (Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava),

 PODZEMNÁ VODA

-nerovnomerne na celom území SR

a. s plytkým obehom (nemineralizovaná)

1. v kryštaliniku Karpát - v puklinách a sutinách (horniny jadrových pohorí sú nepriepustné)

2. v neogénnych sopečných horninách

3. vo vápencoch a dolomitoch – v krasových územiach, vyvieračky – miesta, kde podzemné vody vychádzajú na povrch (výdatné, zásobovanie vodou)

4. vo flyši  - v pieskovcoch

5. v neogénnych usadených horninách – v štrkoch a pieskoch, nepriepustné íly v nadložných vrstvách – artézska voda (napnutá hladina, vyššia teplota, viac minerálnych látok)

6. v štvrtohorných sedimentoch – štrky a piesky riečnych nív, terás a náplavovách kužeľov, najväčšie zásoby (Žitný ostrov)

 

b. s hlbokým obehom (nasýtená minerálmi, zohriata) – minerálna a termálna voda

            -asi 1200 prameňov minerálnych vôd (Santovka, Slatina, Fatra, Salvator, Cígeľka)

-svetoznáme kúpele (Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Bardejovské Kúpele, Dudince, ...)

-bazény a rekreačné strediská (Štúrovo, Patince, Veľký Meder, Dunajská Streda)

 

ČISTOTA VÔD

-nedostatočné čistenie odpadových vôd

-najviac znečistené – Dudváh s prítokom Trnávka, Hornád (Košice), Torysa (Prešov), Topľa (Bardejov), Poprad (Poprad)

PÔDY

 

Rozmiestnenie pôdnych typov

 

-podmieňuje predhorská a výšková zonálnosť, geologické a hydrologické pomery

 

-predhorská zonálnosť:

 

1. černozeme – najďalej od pohorí, sprašové pahorkatiny - najsuchšie a najteplejšie (Podunajská a Chvojnická pahorkatina, Východoslovenská nížina, Košická kotlina)
2. hnedozeme – bližšie k pohoriam- viac zrážok, nižšie teploty (Podunajská, Východoslovenská a Chvojnická pahorkatina, Košická a Trenčianska kotlina)
3. luvizeme a pseudogleje –styk nížin a pohorí, dná kotlín - vlhšie, chladnejšie (okraje Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, okraje kotlín)
4. kambizeme – vyššie a stredne položené kotliny (najviac Popradská a Hornádska, Záhorská nížina – viažu sa na viate piesky
5. fluvizeme – pri riekach, kde zasahovali záplavy (Podunajská a Východoslovenská rovina, Záhorská nížina)
6. čiernice – ďalej od riek, úrodné (Podunajská, Záhorská nížina)
7. solončaky a slance – slané, najteplejšie oblasti-veľký výpar, prísun solí (malé ostrovčeky na Podunajskej a Východoslovenskej rovine)
8. glejové pôdy – mazľavé, trvalo zamokrené miesta pozdĺž vodných tokov (záplavové územia riek na Východoslovenskej rovine, pozdĺž Ipľa)
9. rašelinová pôda – zamokrené depresie, kde sa dlhodobo hromadila rašelina (Orava, Záhorská a Podunajská nížina)

 

-výšková zonálnosť:

 

1. kambizeme (do 1000-1200 m) – v pohoriach, na nekarbonátových horninách na stráňach pod lesmi, najrozšírenejší pôdny typ v SR
2. podzoly (do 1800 m) – ihličnaté lesy, kosodrevina
3. rankre, alpínske mačinové pôdy – najvyššie polohy, nad hornou hranicou lesa, málo úrodné, veľa kameňa, porastené alpínskymi lúkami
4. rendziny – na karbonátových horninách (vápence, dolomity), kamenité, pokryté lesom (krasové oblasti – Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina)

 

Zrnitosť pôd

-závisí od materských hornín, ktoré zvetrávajú na rôzne veľké častice

1. piesčité – piesky, pieskovce, kremence (Záhorská – viate piesky, Podunajská a Východoslovenská nížina - ostrovy viatych pieskov)
2. hlinito-piesčité a piesčito-hlinité – kryštalické horniny (Slovenské rudohorie, jadrové pohoria)
3. hlinité – sprašové sedimenty (Podunajská a Východoslovenská nížina, Chvojnická pahorkatina, Juhoslovenská kotlina – sprašové pahorkatiny), sopečné andezity (Štiavnické a Kremnické vrchy, Poľana, Javorie, Vihorlat, Slanské vrchy)
4. ílovito-hlinité – miesta, kde prevažujú ílovce nad pieskovcami (flyšové pohoria a kotliny), vápence a dolomity (krasové oblasti)
5. ílovité a íly – ílovité horniny (nízko položené neogénne kotliny – Juhoslovenská)

 

Úrodnosť pôd

-ovplyvnená zrnitosťou, najdôležitejšia vlastnosť

-piesčité+hlinito-piesčité (=ľahké) – menej úrodné (vzdušné, ľahko prepúšťajú vodu, ktorá vyplavuje živiny), borovicový a agátový les, raž, zemiaky, krmoviny

-hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité (=stredne ťažké) – najúrodnejšie (najlepšie na obrábanie, priaznivý vodný a vzdušný režim), cukrová repa, pšenica, jačmeň

-piesčito-ílovité, ílovité (=ťažké pôdy) – ťažko sa obrábajú, nepriaznivý vodný a vzdušný režim, väčšina našich plodín (pri vhodnom obrábaní-hlboké a časté kyprenie)

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

 

-oblasť listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma

 

-výškové stupne:

 

1. dubový – nížiny, nižšie časti pohorí a kotlín, kde je najteplejšie a najsuchšie,

- dub, hrab, byliny, kroviny, Záhorská nížina – borovica, najnižšie polohy – agát (umelo vysadený)

-väčšina územia pôvodne porastená dubmi premenená na ornú pôdu

2. bukový (550-1100 m) – buk, jedľa (Nízke Beskydy, okolie Banskej Štiavnice,

            Kremnice, Gelnice), tieňomilné a na vlhko náročné byliny

            - málo odlesnených a poľnohospodársky využívaných pôd

3. smrekový (do 1600 m) – po hornú hranicu lesa, kríky čučoriedok a brusníc, byliny

            -po odlesnení lúky a pasienky

4. kosodrevina (do 1800 m) – jarabina vtáčia, voľné plochy – čučoriedky, brusnice

                                               -chudobné pasienky

5. alpínske lúky (nad 1800 m) – Tatry, Nízke Tatry, chladnomilné trávy a byliny, miestami čučoriedky, brusnice

6. podsnežný- najvyššie polohy Tatier, lišajníky

--------------------------------------------------------------------------

7. Lužné lesy – vznikli na nivách riek

                 -vŕba, topol, jelša, suchšie miesta – dub a brest

 

            -živočíšne spoločenstvá

 

1. stepí – jarabica, bažant, králik, hraboš, drop
2. listnatých lesov – diviak, srnec, líška
3. ihličnatých lesov –diviak, jeleň, tetrov
4. vysokohorských polôh– kamzík, svišť
5. vôd, močiarov a ich brehov – pstruh, kapor, ropucha, skokan volavka

 

glaciálne relikty (nad 1800 m alebo na chladých tônistých miestach – limba, dryádka osemlístková, vŕba laponská, breza nízka, kamzík, svišť, tetrov atď

 

Ochrana prírody

národné parky (9) - viď učebnica

chránené krajinné oblasti (14) - viď učebnica

národné prírodné rezervácie (231)

prírodné rezervácie (372)

národné prírodné pamiatky (60)

prírodné pamiatky (228)

chránené prírodné areály (182)

VÝVOJ OSÍDLENIA

 

-staršia doba kamenná – osídlenie územia Slovenska (travertínový odliatok lebky neandrtálskeho človeka – 80000 rokov p. n. l., Gánovce pri Poprade

-rôzne kultúry (keltskí Kotíni, germánski Markomani, Kvádi, Rimania)

5. st. – Slovania – úrodné nížiny a teplé kotliny (roľníctvo, chov dobytka)

-Veľkomoravská ríša – niekoľko stotisíc obyvateľov

-vnútorná kolonizácia – osídľovanie podporovali kláštory a feudáli

-12.st. – asi 0,5 mil. obyv.

-13. a 14. st. – vonkajšia kolonizácia (Spiš, stredné Slovensko) – nemeckí kolonisti - rozvoj baníctva (striebro), rozvoj remesiel a obchodu, vznik miest (asi 100), drevorubačské a uhliarske osady v okolí miest

-16.-18. st. – valašská kolonizácia – osídľovanie horských oblastí – pastieri

-kopaničiarska kolonizácia – vznik roztrateného osídlenia

-zač. 18. st. – asi 1 mil obyvateľov

-pol. 19. st. – zaviedlo sa sčítanie ľudu (1. sčítanie v roku 1869 – 2 482 000 obyv.), po vznik ČSR nárast asi o 0,5 mil. (malý prírastok, vysoká pôrodnosť, aj úmrtnosť, vysťahovalectvo, straty počas 1. svetovej vojny)

-medzivojnové obdobie – nárast obyv. asi o 0,5 mil. (vzrástla pôrodnosť, vysťahovalectvo, hospodárska kríza, straty počas 2. svetovej vojny)

-po 2. svetovej vojne – nárast o viac ako 1,5 mil.

-2001 – 5 374 455 obyv., 2021 - 5 449 270 obyv

OBYVATEĽSTVO

Prirodzený prírastok

-50. roky – 16-17‰ (vysoká pôrodnosť, znížená úmrtnosť), 90. roky – 4-5‰, v súčasnosti sa znižuje pod 1‰ (r. 2001 – úbytok – 0,2‰)

-najvyšší: Prešovský (Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov) a Košický kraj (Trebišov, Michalovce), najmenší: Nitriansky (Nitra, Levice), Bratislavský, Banskobystrický a Trnavský kraj

Vekové zloženie

-pomerne mladé obyvateľstvo, stredná dĺžka života 76 rokov (ženy 80 rokov, muži 72 rokov)

-produktívny vek – 2/3 obyvateľov

Mechanický pohyb

-kon. 19. a zač. 20. st – migrácia za prácou (najskôr Viedeň, Budapešť, neskôr najmä Severná a Južná Amerika, Austrália

-po 2. svetovej vojne – do priemyselných zón Čiech a Moravy, v rámci štátu najmä do Bratislavy a Košíc

Hustota zaľudnenia

-110 obyv./km², nerovnomerne rozložené – najviac: veľké mestá, kotliny a nížiny (Bratislava 1200 obyv./km², Košice 950 obyv./km², Žilinská kotlina 600 obyv./km²), najmenej: pohoria, regióny na J a V Slovensku (okolie Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník – 50-55 obyv./km², nízka urbanizácia a industrializácia)

Nezamestnanosť

-postupne vzrastala (prechod na trhové hospodárstvo, privatizácia, ...), okolo 19%

-rozdiely v rámci regiónov, najvyššia: Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, okresy Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca (dosiahla aj 30%), najnižšia: Bratislava (pod 5%)

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo

-2001 – 48,6%

-najviac v priemysle (25,7%), v poľnohospodárstve len 5% (pred 2. svetovou vojnou hlavné zamestnanie obyvateľstva), vzrastá podiel v nevýrobných odvetviach (obchod, služby, školstvo, zdravotníctvo)

Národnostné zloženie r. 2021 (2001) - *údaje sú platné pre okresy

-Slováci 83,8 % (80,7%) – najviac Žilinský 95 % (98%), Trenčiansky 94 % (97%), najmenej Nitriansky 70 % (70%), Námestovo 98 %, Tvrdošín 96% (99%)

-Maďari 420 000, 7,8% (450 000, 8,5%) – hranice s Maďarskom, Dunajská Streda 69% (83%) a Komárno 62% (69%) – prevaha nad Slovákmi

-Rómovia 67 000, 1,2% (viac ako 100 000, 2%) – skutočný počet oveľa vyšší (hlásia sa k Slovákom alebo Maďarom) – roztrúsene po celom území (najviac V a J – Spiš, Šariš, Gemer, Abov), pochádzajú z Prednej Indie, k nám sa dostali cez Grécko a Balkán, hlavná vlna v 15. storočí

-Česi, Moravania a Slezania 0,5 % (pod 1%) – v mestách - Skalica 1,8 % (2,6%), Trenčín 1% (1,7%)

-Rusíni – vidiecke sídla na V – Prešovský kraj 2,4 % (2,7%),  Medzilaborce 31% (40%), Svidník, Snina

-Ukrajinci – spoločná história s Rusínmi – Prešovský kraj 0,35 % (0,9%), Košický 0,3 % (0,3%)

-Poliaci – osady na hraniciach s Poľskom

-Nemci - pôvodne viac, bývali v mestách, baníctvo, obchod, remeslá, po 2. svetovej vojne museli niektorí opustiť naše územie

Náboženstvo r. 2021 (2001)

-väčšina sa hlási k veriacim (napriek násilnej ateizácii za socializmu), bez vyznania 24% (13%)

-rímskokatolícka cirkev 56 % (68,9%)

-evanjelická cirkev augsburského vyznania 5 % (6,9%)

-gréckokatolícka cirkev 4% (4,1%)

SÍDLA

-asi 7000 sídel, 2890 obcí (141 miest – 58% obyv.) - najmladším mestom od 1. januára 2020 sa stali Nesvady (okres Komárno), od r. 2016 - Gabčíkovo, Turany 

Veľkostná štruktúra

-2 veľkomestá (12,4% obyv.) – Bratislava (475tis.) a Košice (230tis.)

-veľké mestá (50 000 – 100 000 obyv.) – Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Martin

-stredne veľké mestá (20 000 – 50 000 obyv.) – 27 (Poprad, Prievidza, Zvolen, Považská Bystrica. Michalovce, Nové Zámky, ...)

Funkčná štruktúra

- polyfunkčné (plnia viac funkcií , priemyselné závody, školy, zdravotnícke zariadenia, úrady, strediská dopravy a kultúry) – všetky väčšie mestá

-monofunkčné – niektoré menšie mestá (Trenčianske Teplice – kúpeľná, Vysoké Tatry – rekreačná, Čierna nad Tisou – dopravná, Stará Turá, Dubnica nad Váhom – priemyselná, Nová Dubnica, Svätý Jur – obytná)

Pôdorys

-výsledkom histórie rozvoja miest (najstaršie mestá – stredoveké jadrá, za okrajmi – najstaršie továrne a tehlové domy, domy z obdobia ČSR, tehlové sídliská z povojnového obdobia, panelové sídliská)

-mestské pamiatkové rezervácie (18) – Banská Štiavnica, Bardejov, Kežmarok, Kremnica, Levoča, Prešov, Spišská Kapitula, Spišská Sobota, Bratislava, Banská Bystrica, Nitra, Košice, Trenčín, Trnava, Žilina, Sväty Jur, Podolínec, Štiavnické Bane 

Vidiecke sídla

-majú u nás prevahu, väčšinou ležia v nížinách, kotlinách a dolinách (poľnohospodárstvo – hlavná funkcia do 20. storočia), v pohoriach – drevorubačské, uhliarske a banícke

-dnes prevažne obytná funkcia, odchod za prácou do miest

-priemyselná (Nižná, Strážske, Vojany)

-rekreačná a turistická funkcia (napr. Ždiar s rázovitou ľudovou architektúrou)

-roztratené sídla (16.-18. storočie) – kopanice (Myjavská pahorkatina), rale (Biele Karpaty, Javorníky, Orava, Kysuce), lazy (Poľana)

VÝVOJ A ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA

 

-výsledkom dlhého vývoja

-Slovensko súčaťou habsburskej monarchie – nezáujem o rozvoj veľkovýroby (Mária Terézia a Jozef II. – snaha vytvoriť podmienky – zrušenie nevoľníctva, reformy v školstve), vznik manufaktúr (napr. Šaštín - bavlnené látky, Holíč - majolika, Halič pri Lučenci textilná)

-zač. 20. storočia – 1/5 obyv. v priemysle a remeslách

-dobré postavenie v rámci Uhorska (suroviny, baníctvo, remeslá) – ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá výroba papiera Uhorska

 

-vznik ČSR – SR menej rozvinutá časť

-pred 2. svetovou vojnou – strojárske fabriky (neskôr zbrojárska výroba) – napr. Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, väčšina obyvateľstva v poľnohospodárstve

-2. svetová vojna – veľké škody (zničené továrne, mosty, železnice, cesty, dopravné prostriedky, nedostatok hospodárskych zvierat a mechanizácie)

 

-po 2. svetovej vojne – vojnové škody odstránené, obnova hospodárstva

-1948 – komunisti (znárodnený priemysel, bankovníctvo, doprava, poľnohospodárstvo – JRD), plánované hospodárstvo, spolupráca so socialistickým blokom v rámci RVHP (Rada vzájomnje hospodárskej pomoci), hutnícke, strojárske, chemické továrne, výroba stavebných materiálov, zhoršená kvalita ŽP, nižšia technická úroveň, kvalita aj možnosť konkurencie

-po roku 1989 – prechod na trhové hospodárstvo – mnohé problémy – zmena výrobných programov, privatizácia, nezamestnanosť

-vstup do EÚ

 

Odvetvová štruktúra HDP (r. 2000)

-priemysel (26,3%), obchod (15,1%), doprava a telekomunikácie (10,2%), poľnohospodárstvo (4,1%), stavebníctvo (4,8%)

-najlepšie hospodárske ukazovatele – Bratislava a Košice s okolím, kotliny – stredné Považie, slabá industrializácia – Juhoslovenská kotlina, oblasti na V SR

 

POĽNOHOSPODÁRSTVO

-50% rozlohy sa poľnohospodársky využíva, orná pôda – 1,5 mil. ha, trávnaté porasty, záhrady, vinice, ovocné sady, chmelnice

 

Rastlinná výroba

-obilniny (56% ovsenej plochy), krmoviny (20%), technické plodiny (13,5%), zelenina (3%), zemiaky (2%)

-prímestské poľnohospodárske zóny – okolie Bratislavy a Košíc (zelenina, ovocie, kvety)

-vinohradnícke oblasti – nižšie polohy slnečných pahorkatín a vrchovín - Malé Karpaty, Zemplínske a Slanské vrchy, Podunajská pahorkatina

-chmeliarske oblasti –Nového Mesto nad Váhom, Trenčín, Topoľčany

 

Živočíšna výroba

-hovädzí dobytok, hydina (chovné stanice – Cífer, Šalgovík pri Prešove, Ivanka pri Dunaji), ošípané, ovce

 

Poľnohospodárske výrobné oblasti:

 

1. kukuričná (do 200 m)

-Podunajská, Východoslovenská nížina

-najpriaznivejšie podmienky, teplota 9,5-10,5^oC/rok, zrážky 550-600 mm/rok

-černozeme (kukurica, pšenica, ...)

2. repárska (200-300 m)

-Záhorská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina

-rovinaté a pahorkaté časti nížin

-teplota 8-9^oC/rok, zrážky 600-700 mm/rok

-hnedozeme (cukrová repa, obilniny)

3. zemiakarská (400-500 m)

-najväčšia – Orava, Kysuce, Podtatranská a Hornádska kotlina, Nízke Beskydy

-teplota 8^oC/rok, zrážky 700 mm/rok

-kambizeme (zemiaky, raž)

-lúky ako krmivo pre dobytok

4. zemiakársko-ovsená (500-600 m)

-nižšie podhorské oblasti a vysoko položené kotliny

-teplota 6,5-7,5^oC/rok, zrážky 750-800 mm/rok

-zemiaky, krmoviny, ovos

5. horská (nad 600 m)

-podhorské a horské regióny

-teplota 6,5^oC/rok, zrážky 800 mm/rok

-podzoly (menej náročné obilniny, krmoviny, zemiaky)

-lúky a pasienky

LESNÉ HOSPODÁRSTVO

- lesy - 40% rozlohy, 5,7 mil. m³ dreva/rok, 43% v štátnom vlastníctve

-dodáva suroviny pre drevospracujúci a papierenský priemysel

-najvyhľadávanejšie dreviny – smrek, buk, dub

VODNÉ HOSPODÁRSTVO

-zabezpečuje zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu pre obyvateľstvo, obhospodaruje vodné nádrže a rieky, čistenie odpadových vôd

-46 veľkých vodných nádrží, 285 menších

PRIEMYSEL

 

a.ťažba nerastných surovín

-hnedé uhlie, lignit – Horná Nitra (Prievidza, Handlová, Nováky), Modrý Kameň, ropa, zemný plyn – Záhorie (Gbely, Láb), železná ruda (Nižná Slaná), vápenec, dolomit, cementárske suroviny – Rohožník, Horné Srnie, Ladce, Lietavská Lúčka, magnezit –Lubeník, Jelšava, Lovinobaňa

-dovoz: železná ruda (Ukrajina), uhlie (Ostravsko), bauxit (Maďarsko), ropa a zemný plyn ropovodom a plynovodom (Rusko)

b.strojársky –stroje, prístroje, vojenská technika, elektrotechnika, dopravné prostriedky

-Považie (Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin, ...)

-dopravné strojárstvo (automobily – Bratislava, Trnava, Žilina, riečne lode – Komárno), opravovne vagónov – Poprad, Trnava, Vrútky, ložiská – Považská Bystrica, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Skalica, Prešov

-elektrotechnika – Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná, Matejovce - práčky, Zlaté Moravce, Nové Zámky

-zdravotnícka technika – Stará Turá, Piešťany

-armatúry – Myjava

-železné konštrukcie – Brezno

-poľnohospodárske stroje – Snina

c. hutnícky – tradície od stredoveku

-Košice -U. S. Steel

-výroba ocele a plechov – Košice (Východoslovenské železiarne), valcovaný materiál – Podbrezová, hliníka – Žiar nad Hronom,medi a mangánu – Krompachy, niklu – Sereď (zatvorená – nerentabilná, vešké znečistenie ŽP), drôtovňa - Hlohovec

d. energetický

-tepelné (Zemianske Kostoľany, Vojany), jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce), vodné (19 na Váhu, Gabčíkovo na Dunaji)

e. chemický a gumárenský

-rozvoj po 2. svetovej vojne, závisí od dovozu (ropa, plyn, chemikálie)

-Bratislava (Slovnaft – spracovanie ropy, Istrochem – výrobky anorganickej chémie, syntetické látky, hnojivá, agrochemikálie), Šaľa – dusíkaté hnojivá, čpavok, Smolenice – farby, Nováky

-výroba plastov a syntetických vláken – Senica, Svit, Strážske, Humenné, Trnava, Nitra, Žilina

-gumárne  – Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice

-lieky – Hlohovec, Slovenská Ľupča, Nitra, Šarišské Michaľany

f. potravinársky

-tradície v remeslách (mlynárstvo, pekárstvo, mäsiarstvo), produkuje asi 10000 výrobkov

-rovnomerne rozmiestnený (orientácia na spotrebu – pekárne, pivovary, mliekarne, mäsozávody, hydinárne)

-cukrovary, mlyny, sladovne, konzervárne – úrodné nížiny, vinárske závody – vinárske oblasti (malokarpatská, nitrianska, východoslovenská)

g. textilný a odevný

-tradície v remeslách a manufaktúrach

-bavlna a hodváb – Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Bratislava, Levice

-vlna – Žilina, Trenčín, Lučenec

-ľan – Kežmarok

-pletiarsky priemysel – Vrbové, Bratislava, Svit

-odevné závody – Trenčín, Prešov, Púchov (vznikli v socialistickom období)

h. kožiarsky a obuvnícky

-tradície v remeslách

-Liptovský Mikuláš, Bošany

-obuv – Partizánske, Bardejov, Bánovce nad Bebravou, Komárno

i. výroba stavebných materiálov

-cementárne – Rohožník, Horne Srnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré (VT), Turňa nad Bodvou, Banská Bystrica

-tehly a strešné krytiny – nížiny a kotliny (neogénne íly a spraše)

-stavebná keramika – Lučenec, Michalovce

-magnezitové závody – Lovinobaňa, Lubeník, Jelšava

j. sklársky

-viac ako storočná tradícia

-úžitkové a olovnaté sklo (export) – Katarínska Huta, Zlatno, Lednické Rovne, Poltár, obalové – Nemšová, laboratórne – Bratislava

-sklené vlákna – Trnava

k. drevospracujúci, výroba celulózy a papiera

-drevo z našich lesov, píly – horské oblasti (drevokombináty – Zvolen, Banská Bystrica, Vranov nad Topľou, Krasno nad Kysucou, Turany)

-nábytok – Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová ves, Lučenec, Pravenec (PD)

-celulózky a papierne – Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec

l. polygrafický

-vydávanie novín, časopisov, kníh

-Bratislava, Trnava, Košice, Prešov, Nitra, Banská Bystrica, Martin

                    

DOPRAVA

-vzhľadom na polohu SR – mimoriadny význam

-kvantitatívne ukazovatele (hustota, dĺžka ciest, ...) – prevažne dobré, kvalitatívne (povrch, priepustnosť) – zaostáva za vyspelými štátmi

-pretiahnutý tvar územia – dopravné ťahy v smere Z-V

-dopravné koridory (podmienené reliéfom) vedú dolinami Váhu, Hrona, Hornádu, Hnilca

-cez horské bariéry málo dopravných spojení (Donovaly, Šturec, Čertovica)

 

 

1. cestná

-90% prepravy osôb (dochádzka do zamestnania)

-cesty s pevným povrchom vedú do všetkých sídel SR

-nedostatok diaľnic (dĺžka viac ako 400 km, r. 2020 498,90 km v prevádzke), výstavba diaľničných ťahov

-najnebezpečnejší druh dopravy, negatívny vplyv na ŽP

 

2. železničná

-56% prepravy nákladov

-železničná stanica nie je v každom sídle (nadväzuje cestná doprava, napr. Svidník, Stropkov)

-prvá konská železnica z Bratislavy do Trnavy (19. stor.)

-hlavná trasa (Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Poprad – Košice – Čierna nad Tisou)

-ekologickejšia a lacnejšia ako cestná, pomalá

 

3. vodná (riečna)

-preprava nákladov (osôb len s výletným charakterom)

-Dunaj (prístavy Bratislava, Komárno), zahraničné prístavy pre námorné lode SR (Štetín, Terst, Hamburg)

-najlacnejšia a ekologicky najvýhodnejšia, pomalá, závisí od vodného stavu riek

 

4. potrubná doprava

-trasy európskeho významu vedú najúrodnejšími oblasťami SR (nebezpečenstvo kontaminácie) – plynovod Bratsvo, ropovod Družba

-lacná, ekologická výhodná

-vodovody (zásobovanie vodou aj z väčšej vzdialenosti – napr. Košice zo Stariny)

 

5. letecká

-preprava osôb na veľké vzdialenosti

-letiská (Bratislava, Košice, menšie Piešťany, Poprad, Sliač, Žilina)

 

6.telekomunikačná sieť

-prenos informácií (centrá – Bratislava, Košice)

-telefónna a telegrafná sieť

-rozhlas a televízia (vysielanie pokrýva celé územie SR)

CESTOVNÝ RUCH

-všetky atraktivity CR (okrem mora)

-infraštruktúra (cesty, služby, ...) – zaostáva za štátmi Z Európy

-najviac návštevníkov z ČR, Poľska, Maďarska, Rakúska

-najmä kultúrno-historické pamiatky, kúpele, horské strediská (najvýznamnejšie – dlhodobé pobyty v turistických oblastiach)

 

Oblasti CR

 

1. horské – dobré turistické a lyžiarske možnosti (Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Slovenský raj, Slovenské rudohorie, Kysucké a Oravské Beskydy)

2. krasové – jaskyne, skalné útvary (Slovenský kras, Slovenský raj, krasové oblasti v Nízkych Tatrách)

3. kúpeľné mestá – liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov (Piešťany, Trenčianske Teplice, Bardejovské kúpele, Turčianske Teplice, Sliač, ...)

4. jazerá, umelé vodné nádrže – letná turistika pri vode (Liptovská Mara, Senecké jazerá, Zemplínska šírava, ...)

5. agroturistické regióny – možnosť zapojenia do poľnohospodárskych a rekreačných činností (jazda na koni, zber ovocia, ...)

 

ZDRAVOTNÍCTVO

-stredná dĺžka života 76 rokov (ženy 80 rokov, muži 72 rokov)

-zaostáva za hospodársky vyspelými krajinami

 

ŠKOLSTVO

-10-ročná povinná školská dochádzka

-univerzity: Bratislava: UK, STU, EU, Košice – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Prešovská univerita, Žilinská univerzita, Nitra – Univerzita Konštantína Filozofa, Banská Bystrica – Univerzita Mateja Bela

 

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

-závisí od neho ekonomika SR (nedostatok nerastných surovín)

-dynamicky sa rozvíja a rýchlo mení (situácia na zahraničnom trhu – colné opatrenia, limit na vývoz, ceny tovarov, ..., opatrenia na domácom trhu – ochrana domácej produkcie, clá)

-vývoz zo SR - železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chemické, textilné, obuvnícky, sklárske, niektoré potravinárske výrobky, drevo

-dovoz zo SR (prevažuje nad vývozom) – nerastné suroviny (železná ruda, zemný plyn, ropa, uhlie, bauxit), strojárske výrobky, poľnohospodárske produkty

-obchodní partneri – ČR, SRN, Rusko, Maďarsko, Taliansko

BRATISLAVSKÝ KRAJ

-JZ SR, najmenší kraj (5% územia)

-J-Maďarsko, JZ-Rakúsko

-8 okresov, 3 regióny (Záhorie, BA a okolie, Malokarpatský)

 

-Podunajská (spraše) a Záhorská nížina (viate piesky, duny)

-Malé Karpaty (žula, kryštalické bridlice+vápence, dolomity-krasový reliéf)

-styk pohoria a nížin (piesky, štrky, íly), popri riekach – rovinatý reliéf

-Devínska brána (Dunaj cez Malé Karpaty), Žitný ostrov (náplavový kužeľ)

-najnižší bod - výtok Dunaja z územia (130 m), najvyšší bod – Veľký Javorník, Malé Karpaty (594 m)

 

-teplá klimatická oblasť (Malé Karpaty – mierne teplá)

-patrí k najteplejším a najsuchším oblastiam (10^oC, 500-600 mm)

 

-Morava (+Rudava), Dunaj (+Morava pod Devínom), Váh (+Malý Dunaj)

-medzi Dunajom a Malým Dunajom – najväčšie zásoby pitnej vody v strednej Európe

-Vodná nádrž Gabčíkovo, štrkoviská (rekreácia) – Zlaté piesky, Slnečné jazerá

 

-Borská nížina – menej úrodné, Podunajská – veľmi úrodné (hnedozeme, černozeme)

-Malé Karpaty – kambizeme, rendziny, popri tokoch – fluvizeme, čiernice

-veľká časť odlesnená, dubové lesy, popri riekach lužné, Záhorská nížina – borovicové

-CHKO: Dunajské luhy, Záhorie, Malé Karpaty

 

-11%, najhustejšie zaľudnený kraj (300 ob./km²) – najviac BA a okolie, najmenej Malé Karpaty, Záhorie

-intenzívna imigrácia

-slovenská (91%), maďarská (4,6%), česká (1,6%)

-rímskokatolíci (62%), evanjelici (5,6%), bez vyznania – najviac z krajov (25%)

 

-73 obcí (7 miest), urbanizácia 82% (najviac z krajov)

-Bratislava (430 tis.), Pezinok, Malacky, Senec, Stupava, Modra, Svätý Jur

 

-Podunajská nížina (orná pôda – obilniny, repka olejná) – patrí k najúrodnejším

-Záhorie (zelenina, vinohradníctvo – Malokarpatská vinohradnícka oblasť)

-hydina, ošípané, dobytok

 

-chemický (Slovnaft), automobilový (Volkswagen), potravinársky, polygrafický

 

-turisticky najnavštevovanejší

-kultúrno-historické pamiatky (Bratsilavský hrad, hrad Devín, historické centrum, ZOO, botanická záhrada)

-Pezinok, Modra (vinohradníctvo)

-Čunovo (športové podujatia)

-letná turistika (Zlaté piesky, Slnečné jazerá, Gabčíkovo)

 

-Bratislava

-centrum služieb

-vzdelávacie (UK, STU, EU, VŠMU, ...)

-dopravné (letisko, autobusová a železničná stanica, nákladný a osobný prístav, dopravné koridory)

-obchodné (najväčšie obchodné zóny)

-kultúrne (SND, ...)

-vládne inštitúcie (parlament, vláda, prezident)

-iné (súdy, prokuratúra, veľvyslanectvá)

 

TRNAVSKÝ KRAJ

-JZ SR, menší kraj

-J-Maďarsko, SZ-ČR, Rakúsko

-7 okresov (najväčší – Dunajská Streda)

 

-nížinatý (Podunajská-riečne štrky, tehliarske suroviny, Záhorská-ropa, zemný plyn, lignit, piesok, rašelina)

-Malé a Biele Karpaty (flyšové), Považský Inovec (jadrové)

-najnižší bod – výtok Malého Dunaja (110 m), najvyšší - Záruby (768 m), Malé Karpaty

 

            -teplá klimatická oblasť (pohoria – mierne teplá)

-patrí k najteplejším na SR (10^oC)

-500-600 mm (najsuchšie miesto SR medzi Trnavou a Sládkovičovom – 500 mm)

 

-Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Morava

-doprava, el. energia – Gabčikovo (Dunaj), Sĺňava a Kráľová (Váh)

-termálne vody

 

-pozdĺž riek-fluvizeme, čiernice, pahorkatiny – černozeme, hnedozeme, pohoria-kambizeme, rendziny

 

-nížiny odlesnené, poľnohospodársky využívané

-málo lesov (dubové a bukové, viate piesky-borovicové, pozdĺž riek-lužné)

-4 CHKO: Malé a Biele Karpaty, Záhorie, Dunajské luhy

 

-najmenší kraj (560tis.), 134 ob./km²

-nerovnomerné (najviac-Podunajská, najmenej-pohoria+Záhorie)

-slovenská (74%), maďarská (23%)-Dunajská Streda (83%), Galanta (38,6%), česká-Skalica (2,6%)

-86% veriacich, rímskokatolíci (78%), evanjelici (4,4%)

 

-251 obcí (16 miest), urbanizácia (49%)

-Trnava (67tis.) – najstaršie mesto SR, stredisko služieb, univerzitné (Trnavská univezita, ...)

-Piešťany, Hlohovec, Dunajská Streda, Senica, Sereď, Galanta, Skalica (Stredoeurópska VŠ), Šamorín, Holíč

 

-patrí k hospodársky najrozvinutejším (prírodné pomery, dopravná poloha, bohatá história)

 

-2. najproduktivnejší poľnohospodársky kraj (po NR-kraji)

-hydina, ošípané, dobytok

- pšenica, jačmeň, cukrová repa, slnečnica, repka olejná, krmoviny

-zelenina - Dunajská Streda+Galanta (popredné miesto v SR)

-vinič (Malokarpatská, Južnoslovenská, Nitrianska vinohradnícka oblasť)

 

-jadrová (Jaslovské Bohunice), vodná (Gabčíkovo)

-strojársky (automobily – Peugeot-Citroen, Trnava, ložiská-Skalica, elektrotechnika-Samsung, Galanta)

-potravinársky (cukrovinky-Figaro, Trnava, škrob-Boleráz, šumivé víno,cukrovar-Sereď)

-chemický (farby-Smolenice, umelé vlákna-Senica, lieky-Hlohovec)

-drôty-Hlohovec, nábytok, sklené vlákna-Trnava, obaly,etikety-Skalica

 

-hlavné železničné trate (križovatky-Trnava, Leopoldov, Kúty)

-diaľnice (D1, D2), rýchlostná cesta R1 (Trnava-Nitra)

-letisko (Piešťany)

 

-kúpeľníctvo (Piešťany, Smrdáky), rekreácia pri vode (Sĺňava, Kráľová), termálne kúpaliská (Veľký Meder, Dunajská Streda, Sládkovičovo, Gabčíkovo)

-Malé Karpaty (jaskyňa Driny pri Smoleniciach, rekreačné strediská Jahodník,..)

-pútnické miesto (Šaštín)

-Trnava (MPR), Smolenický zámok, kaštiele (napr. Hlohovec)

-vinohradnícke oblasti

TRENČIANSKY KRAJ

-Z SR, menší kraj

-9 okresov, regióny – Stredné Považie, Ponitrie, Horná Nitra, Myjavská oblasť

 

-pohoria - Javorníky, Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina (flyšové), JZ – Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Tríbeč, Žiar (jadrové), Vtáčnik (sopečné), Súľovské vrchy-Veľký a Maly Manín, Biele Karpaty-Vršatecké bradlá (bradlové)

-nížiny (Podunajská), kotliny (Hornonitrianska, Považské podolie)

 

-nížiny – teplá, pahorkatiny – mierne teplá, najvyššie časti – chladná

-3-9 ^oC, 600-1000 mm

 

-Váh (Nosice), Nitra, Myjava

-štrkoviská – Zelená voda pri Novom meste nad Váhom

 

-okraje nížin – hendozeme, luvizeme, pozdĺž tokov – fluvizeme, čiernice, pohoria – kambizeme, rendziny

-lesy (buk, dub), S-ihličnaté lesy

-hospodársky využívané, odlesnené (orná pôda)

-5CHKO (Biele a Malé Karpaty, Kysuce, Strážovské vrchy, Ponitrie)

 

-133 ob./km², nerovnomerné (najviac – nížiny, kotliny, najmenej pohoria)

-slovenská (97%), česká (1%)

-rímskokatolíci (72%), evanjelici (10%, Myjava), bez vyznania (14,4%)

 

276 obcí (18 miest)

-Trenčín (MPR, centrum služieb, univerzita)

-Prievidza, Považská bystrica, Dubnica nad Váhom, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Nové mesto nad Váhom

-kopaničiarske osídlenie (Myjavská pahorkatina, Biele Karpay, Javorníky, Strážovské vrchy)

 

-technické plodiny, olejniny, obilniny, cukrová repa

-ťažba dreva, nerastných surovín - hnedé uhlie (Handlová, Nováky), stavebné suroviny (Ladce, Čachtice)

-strojársky (Stredné Považie – Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Stará Turá)

-chemický a gumárenský (Nováky, Púchov)

-odevný (Púchov), obuvnícky (Partizánske) – pokles

-energetický (Zemianske Kostoľany, vodné na Váhu)

 

-hlavný dopravný ťah cez Považie (železnica, diaľnica D1)

-menej navštevovaný

-turistika, lyžovanie – menší význam, vodné plochy (Zelená Voda, Nitrianske Rudno)

-kultúrne pamiatky (Trenčiansky hrd, Bojnice, zrúcaniny Beckov, Čachtice, Uhrovec)

-kultúrne podujatie a festivaly

-kúpele (Trenčianske Teplice, Bojnice, Nimnica)

-ZOO v Bojniciach

-chalupárstvo, agroturistika

 

ŽILINSKÝ KRAJ

 

-SZ+S SR, Poľsko, ČR

-11 okresov, regióny: Turiec (Martin, Turčianske Teplice), Liptov (Ružomberok, Liptovský Mikuláš), Orava (Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín), Kysuce (Čadca, Kysucké Nové Mesto), Považie (Žilina, Bytča)

 

-veľmi členitý, pestrá geologická stavba

-žiadne nížiny (jediný kraj)

-S+V – Malá a Veľké Fatra, Žiar, Strážovské a Chočské vrchy, Tatry, Nízke Tatry (jadrové)

-S+SZ – Javorníky, Turzovská a Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy (flyšové)

-bradlové - Súľovské vrchy, Oravské hradné bralo

-kotliny – Žilinská, Oravská, Podtatranská, Turčianska, Považské podolie

 

-patrí k najchladnejším a najvlhkejším

-chladná (kotliny, nižšie polohy – mierne teplá)

-4-7 ^oC

-zrážky - najviac-hrebene vyšších pohorí, náveterné Z časti kraja, najmenej – Podtatranská a Turčianska-zrážkový tieň,650mm

-kotliny (častý jav - teplotné inverzie)

 

-Váh (Čierny+Biely, Kráľová Lehota), prítoky – Orava, Kysuce, Turiec, Rajčianka

-Vážska kaskáda (Liptovská Mara, Krpeľany, Žilina, Hričov)

-Orava (Oravská priehrada), Bystrica (Nová Bystrica – zásobovanie Kysúc)

 

-málo úrodných pôd

-pohoria – kambizeme, rendziny, podzoly-najvyššie časti

-pozdĺž riek – fluvizeme, okraje kotlín – luvizeme, pseudogleje

-najviac zalesnený kraj (najmä ihličnaté-smrek, Z-listnaté-buk, pozdĺž riek-vŕby, topole)

-mokrade a rašeliniská (Orava – Suchá hora)

-4NP (Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry), 3CHKO (Strážovské vrchy, Kysuce, Horná Orava)

 

-692tis obyv. (2021), nerovnomerné - 102 ob./km² (kotliny viac ako 300 ob./km², horské oblasti 40 ob./km²

-slovenská (95%),  česká (0,6%)

-rímskokatolíci (66%), evanjelici (7,9% - Turiec, Horný Liptov, Dolná Orava), 19% bez vyznania

 

-315 obcí (18 miest)

-Žilina (85 tis., MPR,  ŽU)

-Martin, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Čadca

-Krásno nad Kysucou – najmladšie (od 2001)

-okres Žilina (3 mestá – Žilina, Rajec, Rajecké Teplice-najmenšie mesto kraja)

-Kysuce, Javorníky – roztratené osídlenie

 

-živočíšna

-zemiaky, technické plodiny

-strojársky (pozdĺž Váhu) – Teplička nad Váhom (automobily), Vrútky, Bytča

-elektrotechnický (Trstená, Nižná, Liptovský Hrádok)

-hutnícky (Istebné), papier a celulóza (Ružomberok, Žilina)

-drevospracujúci (Litptovský Hrádok), polygrafický (Martin)

 

-zložitý terén

-údolie Váhu patrí k najdôležitejším dopravným koridorom (železničné, cestné ťahy) – spojenie s ČR cez Kysuce, s Poľsom cez Kysuce a Oravu

 

-prírodné krásy – lyžiarske strediská (Veľká Rača, Martinské hole, Vaľča, Vrátna, Malinô Brdo, Kubínska hoľa, Zuberec, Jasná)

-jaskyne (Demänovská dolina, Važec)

-akvaparky – Bešeňová, Litpovský Mikuláš, Oravice

-kúpele – Rajecké Teplice, Lúčky, Turčianske Teplice

-kultúrne pamiatky – Vlkolínec, skanzeny (Martin, Vychylovka, Zuberec, Pribylina), pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Podbiel, Čičmany), drevené kostolíky na Orave, hrady a zámky (Oravský, Budatín, Bytča, ...), zrúcaniny (Strečno, Starhrad, Súľov, Hričov, Lietava, Sklabiňa, Blatnica, Likava)

 

 

ŽILINA

 

-Žilinská kotlina, sútok Váhu s Kysucou a Rajčankou, rozloha 80,03 km², 345 m. n. m. (Mariánske námestie)

 

-Malá Fatra, Kysucká vrchovina, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky

 

-mierne teplá oblasť

-pravidelné a náhle zmeny počas roka

-zrážky 650-700 mm/rok

 

-Váh (v Strečnianskej úžine 3 meandre – Krivý, Domašín a Gabrišova) + prítoky

Kysuca (Budatín), Rajčanka (pri Strážove)

VD Žilina, Hričov

 

-zmiešané lesy (premenené na polia, lúky a pasienky, zachované – Bôrik, Lesopark), brehy riek a potokov – vŕba, jelša, topoľ, vyššie a suchšie miesta – jaseň, javor, dub, vyššie polohy – buk, jedľa, smrek

-vrabec, drozd, škorec, hrdlička

 

-takmer 83 000 obyv. (2021), Slováci 95%, Česi 0,7%, Rómovia 0,05%

-rímskokatolíci 58%, bez vyznania 29%, evanjelici 2,8%

 

-mestské časti: Bôrik, Vlčince, Solinky, Hájik, Hliny, Rosinky, Budatín, ....

 

-strojársky - Kia (najväčší závod na SZ Slovensku), v minulosti ZVL a Elektrovod

-papierenský – Tento

-textilný – Slovena

-drevospracujúci - Drevoindustria

-chemický – býv. Považské chemické závody

-potravinársky – PEZA, Hyza

-stavebníctvo – Doprastav, Váhostav

 

-dopravný uzol (spojenie v smere do Poľska, ČR, na Ukrajinu, do Bratislavy, Ponitria)

-cesty medzinárodného významu, mestský okruh

-železničná doprava – frekventovaná (najmä spojenie Bratislava-Košice)

-letisko Dolný Hričov

-mestská doprava (vrátane trolejbusov)

 

-kinosály - Mirage, Max, divadlá – Mestské a Bábkové divadlo,

-múzeá a galérie – Považská galéria, Považské múzeum

-knižnice – Krajská a Univerzitná knižnica

-hudba – Dom umenia Fatra, folklórne súbory (Rozsutec, Stavbár), Žilinský zmiešaný zbor

-rozhlas, televízia, týždenníky

-ŽU, gymnázia, odborné školy, učilištia

 

-historické jadro – MPR, Mariánske námestie, radnica, kostol, Farský kostol, Burianova veža

-Budatínsky zámok

-drevený kostol Trnové

 

-synagóga