LITOSFÉRA

 

= horninový obal Zeme

Zemské teleso

1. Zemská kôra

-          vrchná časť litosféry

-          od plášťa oddeľuje Mohorovičičova plocha diskontinuity (=nespojitosti)

-          priemerná hrúbka 35 km (hlbiny oceánu – 6 km, kontinenty – 30-40 km, Himaláje – 80 km)

2. Zemský plášť

-          3 zóny (vrchný, stredný a spodný plášť)

-          rozprestiera sa od hĺbky 35 km do 2900 km

3. Zemské jadro

-          3 zóny (vonkajšie jadro, prechodná zóna, vnútorné jadro – jadierko)

-          rozprestiera sa od hĺbky 2900 km do stredu Zeme (6378 km)

ZEMSKÁ KÔRA

- skladá sa z prvkov, väčšina prvkov tvorí anorganické rovnorodé prírodniny – nerasty (minerály), z nerastov sa tvoria horniny = základné stavebné zložky zemskej kôry

Horniny podľa pôvodu

1. VYVRETÉ (MAGMATICKÉ)

-   vznikli kryštalizáciou magmy (=kremičitanová tekutá tavenina vysokej teploty s vodnými parami a skvapalnenými plynmi, magma vytekajúca na povrch - láva)

a.       hlbinné – stuhli v hlbinách zemskej kôry (žula=granit, diorit)

b.      žilové – stuhli v puklinách

c.       výlevné – stuhli na zemskom povrchu (čadič=bazalt, andezit, dacit)

 

2. USADENÉ (SEDIMENTÁRNE)

-     vznikajú eróziou (rozrušenie starších hornín) a sedimentáciou (opätovné ukladanie rozrušeného materiálu)

-        zvetrávanie – rozrušovanie hornín na zemskom povrchu, výsledkom sú zvetraniny

a.     fyzikálne – mechanické rozrušovanie (tepelnými zmenami, rastom kryštálov, pôsobením organizmov)

b.      chemické – spôsobované vodou, kyslíkom a CO₂

 

                                         a. úlomkovité (piesok, prieskovec, zlepenec)

                                         b. chemické (vápenec - rozpúšťaním vznikajú krasové javy, travertín)

                                         c. biogénne – organického pôvodu (uhlie, ropa)

 

3. PREMENENÉ (METAMORFOVANÉ)

-          vznikajú premenou vyvretých a usadených (ruly, svory, fylity)

 

PLANETÁRNE ČLENENIE ZEMSKEJ KÔRY

 

Časti zemskej kôry nad svetovým oceánom tvoria pevninu=súš, najväčšie bloky - svetadiely (kontinenty), menšie - ostrovy,  oceány a moria tvoria svetový oceán.

         Zemská kôra:

               1. PEVNINSKÁ (64%) – 3 vrstvy (sedimentárna, žulová, čadičová)

               2. OCEÁNSKA (21%) – 3 vrstvy (sedimentárna, vrstva sedimentov s preniknutými čadičmi, čadičová)

               3. PRECHODNÁ (15%) – 2 vrstvy (sedimentárna, čadičová)

 

Základné jednotky pevnín  

 

- jadrá pevnín - štíty – najstabilnejšie časti, hlbinné vyvreté a premenené horniny (napr. baltský, kanadský, 

                                                           brazílsky, africký, austrálsky, antarktický)

- platformy – hlbinné vyvreté, zvrásnené sedimenty a premenené horniny (napr. Ruská tabuľa)

- epiplatformy – rozlámané platformy vyzdvihnuté do veľkých výšok (napr. Ťan-Šan)

 

Základné jednotky oceánskeho dna

 

A. podmorské okraje pevnín:  1. šelf = pomerne rovná plocha (do 200 m) - ťažba ropy, plynu (napr. Severné more) 

                                                2. pevninový svah

                                                3. pevninové úpätie (3500-4500 m)

B. prechodné oblasti:              4. oceánska priekopa - úzka zníženina morského dna; vzniká v miestach, kde

                                                                             dochádza k podsúvaniu jednej dosky pod druhú (napr. Mariánska)

C. vlastné oceánske dno:       5. oceánsky chrbát - podmorské pohorie, v stredovej (osovej) časti majú

                                                       tzv. rifty = dlhé úzke prielomy (napr. Stredoatlantický - najdlhší horský systém)

                                               6. oceánska panva - hlbinná časť oceánskeho dna (napr. Argentínska, Brazílska)

                                  

 

LITOSFÉRICKÉ DOSKY

 

Litosféra je rozdelená na litosférické dosky (6 veľkých – americká, euroázijská, africká, pacifická, indoaustrálska, antarktická, 15 menších), pohybujú sa po astenosfére (=vrstva plastických, roztavených hornín plášťa)

 

Intenzívne endogénne procesy

 

– dôsledok pohybu litosférickych dosiek

– základné pohyby - vzďaľovanie, približovanie, zrážanie, podsúvanie, nasúvanie, vodorovné sunutie

 

1. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ

 -výsledkom je vznik:

 

a. vrásy - vlnovité útvary, časť prehnutá nahor – antiklinála, časť prehnutá nadol – synklinála

                4 významné vrásnenia: assyntské, kaledónske, hercýnske, alpínske

b. príkrovy - masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť z pôvodného miesta na iné

c. zlomy - poruchy zemskej kôry; časti ohraničené zlomami - kryhy, pri poklese vzniká priekopová prepadlina,

                                                                                                             pri zdvihu hrasť (=kryhové pohorie)

d. pásmové pohoria – napr. Himaláje, Alpy, Karpaty

 

2. MAGMATIZMUS

- súbor procesov súvisiach s magmou

 

1. PODPOVRCHOVÝ - PLUTONIZMUS 

2. POVRCHOVÝ - VULKANIZMUS (=SOPEČNÁ ČINNOSŤ) – výstup magmy na povrch

 

vulkán (sopka) - miesto, kde dochádza k výlevu lávy, k úniku pár a plynov a vyvrhovaniu sopečných produktov

 

1. stratovulkány (Etna, Vezuv, Poľana)

2. lávové (Island, Havaj - Mauna Loa)

3. nasypané (Fudžisan)

4. maary (Nový Zéland, zvyšky v Cerovej vrchovine), krátery vyplnené vodou - maarové jazerá

 

 

3. ZEMETRASENIA

- krátkodobé otrasy zemského povrchu

- hypocentrum (ohnisko zemetrasenia) – miesto vzniku, epicentrum – najbližšie miesto na zemskom povrchu nad hypocetrom, miesto najprudších otrasov

1. tektonické (súvisia s tektonickými pohybmi)

2. vulkanické (súvisia so sopečnou činnosťou)

3. závalové (napr. zrútenie stropov jaskýň)

 

VZNIK PEVNÍN A OCEÁNOV

1. prahory (pred 570 mil. rokov) – jeden pevninský celok Pangea obklopený praoceánom Panthalassa

2. koniec prvohôr (pred 250 mil. rokov) – severná Laurázia a južná Gondwana, oddelené morom Tethys

3. z Laurázie Severná Amerika, Európa a Ázia, z Gondwany Južná Amerika, Afrika, Austrália a Antarktída

4. z Gondwany k Ázii polostrovy Predná India a Arabský, z Panthalassy 4 oceány