PEDOSFÉRA

 

Pedosféra = pôdny obal Zeme, vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vody a vzduchu

Pôda – trojrozmerný výrez pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu, základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve

Štúdiom pôd sa zaoberá pedológia (pôdoznalectvo), pôdu z geografického hľadiska (ako súčasť krajiny) skúma pedogeografia (geografia pôd)

Zloženie pôdy

1. neživá zložka
   1. organická (=humus) – vzniká. premenou odumretých rastlín a živočíchov
   2. anorganická – pevná (horniny, minerály), kvapalná (pôdna voda), plynná (pôdny vzduch – N, O, CO₂)
2. živá zložka – pôdny edafón (pôdne organizmy)
   1. fytoedafón (rastlinné pôdne organizmy – koreňová sústava rastlín)
   2. zooedafón (živočíšne pôdne organizmy – hmyz, červy, baktérie, plesne, huby, prvoky, drobné hlodavce, ...)

Vlastnosti pôdy

1. úrodnosť – najdôležitejšia vlastnosť pôdy, schopnosť pôdy poskytovať rastlinám vhodné životné podmienky
   1. prirodzená – vytvorená bez zásahu človeka
   2. kultúrna – vzniká kultiváciou pôd (obrábaním, hnojením, zavlažovaním, odvodňovaním, ...)
2. zrnitosť (textúra) – podľa veľkosti zŕn sa rozlišujú zrnitostné kategórie:
   1. jemnozem (častice menšie ako 2 mm) – íl (do 0,01 mm), prach (0,01 – 0,05 mm), prachový piesok (0,05 mm – 0,1 mm), piesok (0,1 mm – 2 mm)
   2. skelet (častice väčšie ako 2 mm) – slabo, stredne, silno skeletnaté

Podľa zrnitosti sa pôdy delia na pôdne druhy:

1. ľahké (piesočnaté) – ľahko obrábateľné, nedostatok ílovitých častíc, prevzdušnené, prepúšťajú vodu, málo humusu; výskyt:  viate piesky a pieskovce
2. stredne ťažké (hlinité) – stredne ťažko obrábateľné, rovnaký podiel piesku a ílovitých častíc, hlboké, poľnohospodársky vhodné; výskyt: nížiny
3. ťažké (ílovité) – ťažko obrábateľné, nadbytok ílovitých častíc, horšie prepúšťajú vodu a vzduch, výskyt: podhorské oblasti nížin, kotliny

 

3. štruktúra – schopnosť pôdy zoskupovať alebo rozpadávať sa na zhluky rôznej veľkosti a tvaru (napr. drobno hrudkovitá – najcennejšia)
4. pórovitosť – množstvo pórov (v %) na určitý objem pôdy
5. pôdna reakcia – chemická vlastnosť pôdy, môže byť neutrálna (ph=7), kyslá (ph<7), zásaditá (ph>7)

 

Vznik pôdy

Pôda vzniká pôdotvorným procesom (=súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôde),  vyvolaným pôdotvornými činiteľmi:

1. materská hornina
2. podnebie
3. organizmy (vznik humusu)
4. podzemná voda
5. georeliéf (nadmorská výška, sklon svahu)
6. čas
7. človek

Pôdne horizonty - zákonite usporiadané vrstvy pôdotvorného substrátu, pozorované na pôdnom profile. Podľa usporiadania pôdnych horizontov sa určujú pôdne typy.

HORIZONTÁLNA ZONÁLNOSŤ HLAVNÝCH PÔDNYCH TYPOV ZEME

      1. TUNDROVÉ PÔDY

- subarktické oblasti (S Eurázie  a Severnej Ameriky)

- nevhodné na obrábanie, chudobné pastviny pre soby

- permafrost – nepriepustná, dlhodobo zamrznutá pôda v hĺbke 1 m

      2. PODZOLOVÉ PÔDY

      - pásmo tajgy (Škandinávia, S Ruska, Kanady)

      - málo úrodné, pokryté ihličnatými lesmi

       3. ČERNOZEME

- stepné a lesostepné oblasti mierneho pásma. (Ukrajina,. J Ruska, Kanada – od Alberty po Saskatchewan, USA – cez Dakotu, Nebrasku až po Kansas)

- najúrodnejšie pôdy (kvalitný humus, veľa živín) – tvoria svetové obilnice

4. ŽLTOZEME A ČERVENOZEME

- oblasť vlhkých subtropických lesov (JV USA, stredná a JV Čína)

- pri použití hnojív poskytujú dobrú úrodu bavlny, čaju, tabaku, podzemnice olejnej a sóje

5. PÚŠTNE A POLOPÚŠTNE PÔDY

- najmä tropické, ale aj subtropické a mierne pásmo

- málo humusu

- využívajú sa len zriedka a chudobné pastviny

       6. ČERVENÉ PÔDY

- oblasť saván (najviac v Afrike a Južnej Amerike)

- pomerne úrodné, slúžia ako pastviny, obrábajú sa len na plantážach

7. ČERVENOŽLTÉ PÔDY

- ekvatoriálna oblasť (Amazonská nížina, Konžská panva)

- cukrová trstina, kakaovník, tropické ovocie

 

VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ HLAVNÝCH PÔDNYCH TYPOV STREDNEJ EURÓPY

1. NIVNÉ PÔDY (FLUVIZEME)

- vznikli v najnižšie položených miestach pozdĺž riek a potokov

- bývajú zaplavované, majú rôznu úrodnosť

- využívajú sa ako polia, lúky a pastviny

2. LUŽNÉ PÔDY (ČIERNICE)

- vznikli ďalej od vodných tokov

- patria k najúrodnejším pôdam strednej Európy

3. ČERNOZEME

- vznikli na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach do 300 m

4. HNEDOZEME

- lemujú černozeme na svahoch pahorkatín

- úrodné poľnohospodárske pôdy

5. ILIMERIZOVANÉ PÔDY (LUVIZEME)

- nadväzujú na hnedozeme smerom do vyššie položených oblastí

- stredne úrodné

6. HNEDÉ LESNÉ PÔDY (KAMBIZEME)

- vznikli v pohoriach, prevládajú v strednej Európe

- využívajú sa najmä na lesnú produkciu

- menej náročné plodiny

7. PODZOLOVÉ PÔDY

- pôdy vyšších hornatín pri hornej hranici lesa a v kosodrevine

- väčšinou sú zalesnené

-------------------------------------------------------------------------------------------

8. RENDZINY

- vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín (vápence, dolomity) - horské a krasové oblasti (rôzna nadmorská výška)

 

PEDOSFÉRA - písomka s váhou 2 (skupina A, B), 23 bodov

1. Vysvetlite pojmy (výber 5 pojmov) (2 body):

pedosféra - pôda - pedológia - pedogeografia - edafón - fytoedafón - zooedafón - jemnozem - skelet - humus - permafrost

2. Charakterizujte zloženie pôdy (2 body):

anorganická neživá zložka - organická neživá zložka - živá zložka

3. Vysvetlite úrodnosť pôdy (1 bod):

prirodzená úrodnosť - kultúrna úrodnosť

4. Porovnajte 2 pôdne druhy podľa náhodného výberu (2 body):

napr. ťažké a ľahké, hlinité a piesočnaté, atď.

5. Výskyt pôdnych druhov (1 bod):

6. Doplňte k definícii zodpovedajúcu vlastnosť pôdy (1 bod):

úrodnosť - zrnitosť - pórovitosť - štruktúra - reakcia pôdy

7. Vymenujte 7 pôdotvorných činiteľov (2 body):

8. Vymenujte hlavné pôdne typy Zeme (horizontálna zonálnosť) / Strednej Európy (vertikálna zonálnosť) (2 body):

od rovníka k pólom - od pólov k rovníku / s rastúcou nadmorskou výškou - s klesajúcou nadmorskou výškou

9. Charakterizujte hlavný pôdny typ Zeme (horizontálna zonálnosť) (2 body):

napr. tundrové pôdy - černozeme - červené pôdy atď.

10. Porovnajte 2 pôdne typy podľa náhodného výberu (vertikálna zonálnosť) (2 body):

napr. nivné a lužné - černozeme a hnedozeme - kambizeme a podzolové atď.

11. + 12. Výskyt pôdnych typov (horizontálna, vertikálna zonálnosť) (1 bod + 1 bod)

13. Charakterizujte rendziny. (2 body)

14. Uveďte, či je výrok pravdivý (P) alebo nepravdivý (N) - náhodný výber 5 výrokov (2 body)

                    a. V oblasti saván sa vyskytujú najmä podzolové pôdy.

                    b. Na viatych pieskoch sa vyskytujú hlinité pôdy. 

                    c. V pásme tajgy majú prevahu žltozeme.

                    d. Ťažké pôdy sa vyskytujú v kotlinách.

                    e. Hnedozeme sú úrodné poľnohospodárske pôdy.

                    f. Podľa usporiadania pôdnych horizontov sa určujú pôdne druhy.

                    g. Podzolové pôdy sú pokryté ihličnatými lesmi.

                    h. Podľa zrnitosti sa určujú pôdne typy.

                    i. Luvizeme sú nivné pôdy.

                    j. Černozem je príkladom pôdneho druhu.

                   k. Fluvizeme sú ilimerizované pôdy.

                   l. Ťažké pôdy sú príkladom pôdneho typu.

                  m. V strednej Európe prevládajú kambizeme.

                  n. Tundrové, púštne a červené pôdy slúžia ako chudobné pastviny.

                  o. Čiernice patria k najúrodnejším pôdam Strednej Európy.

                  p. Černozeme, hnedozeme a čiernice patria k najúrodnejším poľnohosposárskym pôdam.

                  q. V rovníkovej oblasti sa vyskytujú púštne a polopúštne pôdy.

                  r. Materskou horninou černozeme je spraš.

                  s. Púštne pôdy sa vyskytujú v oblasti rovníka.

                  t. K horským pôdam patria kambizeme, podzolové pôdy a rendziny.

a. N   b. N   c. N   d. P   e. P   f. N   g. P   h. N   i. N   j. N   k. N   l. N   m. P   n. N   o. P   p. P   q. N   r. P   s. N   t. P