Michal Dominik

BIOSFÉRA

 

Biosféra – časť krajinnej sféry, kde žijú rastliny a živočíchy, „živý“ obal Zeme

 

Základná veda o živých organizmoch – biológia, rastlinstvo a živočíšstvo ako súčasť krajiny skúma biogeografia (delí sa na fytogeografiu a zoogeografiu). Vzťahy medzi organizmami a ich prostredím a vzťahy medzi organizmami navzájom skúma ekológia.

Biotop – priestor, ktorý organizmom poskytuje podmienky pre život (napr. rybník, les, lúka, ...)

Biocenóza – súbor organizmov sústredených na určitom území (biotope), v ktorom platia vlastné pravidlá spolužitia, delí sa na fytocenózu = rastlinné spoločenstvo (napr. bukový les) a zoocenózu = živočíšne spoločenstvo (napr. spevavce, jelenia zver)

Geobiocenóza (ekosystém) – súbor rastlín, živočíchov a neživého prostredia

1. prírodný (les, rašelinisko, jazero, ...)
2. umelý – vytvorený človekom (záhrada, park, rybník, pole, ....)

 

Rastliny podľa prostredia, v ktorom žijú:

 

1. vo vzťahu k teplote – teplomilé (slnečnica, citrusy), chladnomilné (lišajníky, kosodrevina)
2. vo vzťahu k svetlu – svetlomilné (slnečnica), tôňomilné (paprade)
3. voda – vodné-hydrofyty (lekno biele, chaluhy)
4. vlhké miesta – vlhkomilné-hygrofyty (machy)
5. suché miesta – suchomilné-xerofyty (sukulenty – kaktusy, aloe vera)
6. prechodné miesta – mezofyty (buk lesný, chmeľ obyčajný)
7. dusíkaté pôdy – nitrofilné (pŕhľava dvojdomá, baza čierna)
8. vápenaté pôdy – kalcifilné (plesnivec alpínsky)
9. kyslé pôdy – acidofilné (brusnica, čučoriedka obyčajná)
10. zasolené pôdy – halofyty (mangrovník)

 

 

BIOKLIMATICKÉ PÁSMA PEVNÍN (GEOBIÓMY)

(od rovníka k pólom)

 

 

1. TROPICKÉ DAŽĎOVÉ LESY

-bujné, husté s pestrým zložením (1 ha = 400 druhov stromov), tvorené niekoľkými poschodiami (etážami)

-množstvo hmyzu, bohaté vtáctvo – papagáje, kolibríky

-3 oblasti:        - juhoamerická (Amazonská nížina) – leňoch, mravčiar

- africká (Konžská panva) – gorila, šimpanz

-indomalajská – orangutan

 

2. SVETLÉ TROPICKÉ LESY

-J a JV Ázia – pásmo tropických monzúnov

-opadavé stromy v suchých oblastiach, pestuje sa ryža, tropické ovocie, čajovník, koreniny

-tiger, slon indický, panda veľká (južná Čína)

 

3. SAVANY

-savana – trávnatý porast s roztrúsenými stromami a krami

-3 oblasti:        -africká – baobab, antilopa, zebra, žirafa, slon, lev, leopard, gepard, hyena

                       - austrálska – blahovičník (eukalyptus), emu hnedý, koala, kengura

                       - juhoamerická – ostrovčeky citliviek

 

4. PÚŠTE

-14% plochy pevnín (napr. Sahara – 1. miesto vo svete, 9 mil. km²)

-balvanovité (hamady), štrkovité (seriry), piesočné (ergy, kumy)

-chudobné rastlinstvo – sukulenty (kaktusy, agave); hady, gekon, hmyz

-vádí – suché riečne korytá

-oáza – vzniká v mieste výstupu podpovrchovej vody na povrch (palma datľová, ovocie, zelenina)

-dezertifikácia – rozširovanie púšte nadmerným vypásaním rastlinstva (ťavy, ovce, kozy)

 

5. SUBTROPICKÉ TVRDOLISTÉ DREVINY

-dreviny nezhadzujú listy

-macchie = husté krovité porasty – dub, vresovec, rozmarín (Stredomorie)

-citrusy, olivy, vinič, bavlník, tabak, korkový dub

-vtáky, jaštery, hady, hmyz, chameleón

 

6. STEPI

-step – bylinná formácia mierneho pásma s prevahou tráv (viacročné trávy a cibuľoviny)

-černozeme – pšenica, kukurica (svetové obilnice)

-oblasti:   - z Ukrajiny cez Rusko do V Ázie - hlodavce, vlk, rys, drop, bažant, orol stepný

                -vnútrozemie Severnej Ameriky (prérie) - stáda bizónov

                -Južná Amerika (pampy) - nandu

 

-oblasť s vyšším úhrnom zrážok – lesostep

 

7. LESY MIERNEHO PÁSMA

-veľké územia S pologule, J pologuľa – J Chile, J Nového Zélandu, Tasmánia

-3 oblasti:        - listnaté (teplejšie a vlhšie oblasti)

                            -buk, dub, javor

                            -srna, diviak, užovka, vretenica, Severná Amerika - 

                            -vačica oposum, medvedík čistotný (mýval), skunk (Severná Amerika)

                            -zmiešané (chladnejšie oblasti)

                            -ihličnaté – tajga - najrozsiahlejšia lesná plocha (12 mil. km²)

          -borovica, smrek, smrekovec

       -medveď, vlk, líška, rys, diviak, jeleň, los, kuná lesná

       -chov a lov kožušinovej zveri

 

8. TUNDRY

-medzi tajgou a tundrou – lesotundra

-tundra: krovinatá (zakrpatené brezy a vŕby, čučoriedky), machová, lišajníková

-chudobná fauna – sova snežná, polárna líška, zajac belák, sob

 

9. PUSTATINY POLÁRNYCH OBLASTÍ

-trvalá snehová pokrývka, zaľadnenie

-fauna a flóra – v mori, na pobreží

-machy, lišajníky, riasy

-planktón (časť živočíšstva bez výraznejšieho aktívneho pohybu), ryby, morské vtáky, mrože, tulene, tučniaky (Antarktída)

 

BIOKLIMATICKÉ VÝŠKOVÉ STUPNE STREDNEJ EURÓPY

 

1. NÍŽINNÝ (do 200 m)

• dubové lesy
• poľnohospodárske plochy

2. STUPEŇ PAHORKATÍN (200-500 m)

• dubové a dubovo-hrabové lesy
• kultúrna, poľnohospodásrky využívaná krajina

3. PODHORSKÝ STUPEŇ (500-800 m)

• bukové a jedľovo-bukové lesy

4. HORSKÝ STUPEŇ (800-1200 m, Karpaty do 1500 m, Alpy do 1800 m)

• v nižších polohách jedľovo-dubové lesy, vo vyšších smrekové lesy, ktoré siahajú až po hornú hranicu lesa (línia, kde súvislá lesná plocha prechádza do nelesnej – skupiny stromov)

5. SUBALPÍNSKY STUPEŇ (1200-1900 m)

-  kosodrevina

-  horské pastviny

     6. ALPÍNSKY STUPEŇ (1900-2200 m)

                   - trávnaté a bylinné porasty

     7. SUBNIVÁLNY STUPEŇ (2200-2500 m)

                   -skaly bez vegetácie (Alpy, Karpaty)

     8. NIVÁLNY (SNEŽNÝ) STUPEŇ (nad 2500 m)

                   -večný sneh a ľad (Alpy)