Michal Dominik

BIOSFÉRA

Biosféra – časť krajinnej sféry, kde žijú rastliny a živočíchy, „živý“ obal Zeme

Základná veda o živých organizmoch – biológia, rastlinstvo a živočíšstvo ako súčasť krajiny skúma biogeografia (delí sa na fytogeografiu a zoogeografiu). Vzťahy medzi organizmami a ich prostredím a vzťahy medzi organizmami navzájom skúma ekológia.

Biocenóza – súbor organizmov sústredených na určitom území (biotope), v ktorom platia vlastné pravidlá spolužitia (delí sa na fytocenózu – rastlinné spoločenstvo, napr. bukový les a zoocenózu – živočíšne spoločenstvo)

Biotop – miesto, ktoré organizmom poskytuje podmienyk pre život (napr. rybník, les, lúka, ...)

Geobiocenóza (ekosystém) – súbor rastlín, živočíchov a neživého prostredia

1. prírodný (les, rašelinisko, jazero, ...)
2. umelý – vytvorený zásahom človeka (záhrada, park, rybník, pole, ....)

Rastliny podľa prostredia, v ktorom žijú:

1. vo vzťahu k teplote – teplomilé, chladnomilné
2. vo vzťahu k svetlu – svetlomilné, tôňomilné
3. voda – vodné-hydrofyty (lekno biele, chaluhy)
4. vlhké miesta – vlhkomilné-hygrofyty
5. suché miesta – suchomilné-xerofyty (sukulenty – kaktusy, aloe vera)
6. prechodné miesta – mezofyty (buk lesný, chmeľ obyčajný)
7. dusíkaté pôdy – nitrofilné (pŕhľava dvojdomá, baza čierna)
8. vápenaté pôdy – kalcifilné (plesnivec alpínsky)
9. kyslé pôdy – acidofilné (bnrusnica, čučoriedka obyčajná)
10. zasolené pôdy – halofyty (mangrovník)

BIOKLIMATICKÉ PÁSMA PEVNÍN (GEOBIÓMY)

(od rovníka k pólom)

1. TROPICKÉ DAŽĎOVÉ LESY

-rovnomerná teplota (25˚C), 2000-3000 mm zrážok za rok

-bujné, husté s pestrým zložením (1 ha = 400 druhov stromov), tvorené niekoľkými poschodiami (etážami)

-množstvo hmyzu, bohaté vtáctvo – papagáje, kolibríky

-3 oblasti:        - juhoamerická (Amazonská nížina) – leňoch, mravčiar

- africká (Konžská panva) – gorila, šimpanz, krokodíly, hrochy

-indomalajská – orangutan

2. SVETLÉ TROPICKÉ LESY

-smerom k obratníkom klesá množstvo zrážok

-J a JV Ázia – pásmo tropických monzúnov

-opadavé stromy v suchých oblastich, pestuje sa ryža, tropické ovocie, čajovník, koreniny

-fauna bohtá na cicavce – tiger, hyena, vlk, gazela, antilopa, nosorožec, panva veľká (južná Čína)

3. SAVANY

-savana – trávnatý porast s roztrúsenými stromami a krami

-3 oblasti:        -africká – baobab, antilopa, zebra, žirafa, lev, leopard, gepard, slon, termity, kobylky, hady

                       - austrálska – blahovičník (eukalyptus), papagíje, emu hnedý

                       - juhoamerická – ostrovčeky citliviek

4. PÚŠTE

-vysoké teploty, extrémne sucho

-14% plochy pevnín (Sahara – najrozsiahlejšia púšť, 9 mil. km²)

-púšte: balvanovité (hamady), štrkovité (seriry), piesočné (ergy, kumy)

-vádí – suché riečne korytá

-oáza – vzniká v mieste výstupu podpovrchovej vody na povrch (pestuje sa palma datľová, obilie, ovocie, zelenina)

-chudobné rastlinstvo – sukulenty (kaktusy, agave); hady, gekon, hmyz

-dezertifikácia – rozširovanie púšte nadmerným vypásaním rastlinstva (ťavy, ovce, kozy)

5. SUBTROPICKÉ TVRDOLISTÉ DREVINY

-mierna zima, horúce suché leto

-dreviny nezhadzujú listy

-macchie – husté krovité porasty – dub, vresovec, rozmarín (Stredomorie)

-pestuje sa kukurica, citrusy, olivy, vinič, bavlna, tabak, korkový dub

-vtáky, jaštery, hady, hmyz, chameleón

6. STEPI

-step – bylinná formácia mierneho pásma s prevahou tráv – od JZ Ukrajiny cez Rusko do V Ázie (step), vnútrozemie Severnej Ameriky (préria), Južná Amerika (pampa)

-černozeme – pestuje sa pršenica, kukurica (svetové obilnice)

-viacročné trávy a cibuľoviny

-hlodavce, vlky, rysy, dropy, bažanty, orol stepný, stáda bizónov (prérie), nandu (pampy)

-oblasť s vyšším úhrnom zrážok – lesostep

7. LESY MIERNEHO PÁSMA

-veľké územia sevrenj pologule, južná pologuľa – J Chile, J Nového Zélandu, Tasmánia

-3 oblasti:        - listnaté lesy (teplejšie a vlhšie oblasti)

                                 - buk, dub, javor

- jeleň, srna, medveď, diviak, slepúch, užovka, vretenica (Eurázia, Ďaleký východ)

-vačica oposum, medvedík čistotný (mýval), skunk (Severná Amerika)

                            -zmiešané lesy (chladnejšie oblasti)

-ihličnaté lesy – tajga - najrozsiahlejšia lesná plocha (12 mil. km²)

         -borovica, smrek, smrekovec

-medveď, vlk, líška, rys, diviak, jeleň, los, srnec, vtáky, kuná lesná

-chov a lov kožušinovej zveri

8. TUNDRY

-subpolárne oblasti, priemerná mesačná teplota pod 10˚C, zrážky 200 mm za rok

-medzi tajgou a tundrou – lesotundra

-tundra: krovinatá (zakrpatené brezy a vŕby, čučoriedky), machová, lišajníková

-chudobná fauna – sova snežná, polárna líška, zajac belák,sob

9. PUSTATINY POLÁRNYCH OBLASTÍ

-nízka teplota, trvalá snehová pokrývka, zaľadnenie

-fauna a flóra – v mori, na pobreží

-planktón (časť živočíšstva bez výraznejšieho aktívneho pohybu), ryby, morské vtáky, mrože, tulene, tučniaky (Antarktída)

-machy, lišajníky, riasy

BIOKLIMATICKÉ VÝŠKOVÉ STUPNE STREDNEJ EURÓPY

1. NÍŽINNÝ (do 200 m)

• dubové lesy
• poľnohospodárske plochy

2. STUPEŇ PAHORKATÍN (200-500 m)

• dubové a dubovo-hrabové lesy
• kultúrna, poľnohospodásrky využívaná krajina

3. PODHORSKÝ STUPEŇ (500-800 m)

• bukové a jedľovo-bukové lesy

4. HORSKÝ STUPEŇ (800-1200 m, Karpaty do 1500 m, Alpy do 1800 m)

• v nižších polohách jedľovo-dubové lesy, vo vyšších smrekové lesy, ktoré siahajú až po hornú hranicu lesa (lína, kde súvislá lesná plocha prechádza do nelesnej – skupiny stromov)

5. SUBALPÍNSKY STUPEŇ (1200-1900 m)

-  kosodrevina

-  horské pastviny

     6. ALPÍNSKY STUPEŇ (1900-2200 m)

                   - trávnaté a bylinné porasty

     7. SUBNIVÁLNY STUPEŇ (2200-2500 m)

                   -skaly bez vegetácie (Alpy, Karpaty)

     8. NIVÁLNY (SNEŽNÝ) STUPEŇ (nad 2500 m)

                   -večný sneh a ľad (Alpy)